Všetkým, ktorí by radi vedeli niečo o novom kostole Ducha Svätého v Dúbravke, som pripravil túto stránku.

Dúbravka sa nachádza v západnej časti Bratislavy, hlavného mesta SR. Kto bol v Dúbravke, môže potvrdiť, že jej prírodné prostredie je veľmi príťažlivé.

Táto oblasť sa začala osídľovať už v neolite, dobe halštatskej a laténskej. Vieme však, že konocm 5. stor. sa tu už nachádzala rímska a slovanská osada.

Prvá písomná zmienka o Dúbravke je z roku 1576. Pôvodne bola súčasťou panstva Devín. Obyvatelia tejto oblasti sa živili najmä poľnohospodárstvom. Do roku 1946 bola Dúbravka samostatnou obcou. Od roku 1946 sa Dúbravka stala súčasťou Bratislavy. 70. roky 20. storočia poznačilo budovanie socialistického sídliska a pôvodný počet obyvateľov narástol z 1.500 na 40.000. Vznikli nové pracovné príležitosti, darilo sa i obchodu a centrám zábavy. Avšak absentovali podmienky pre duchovný život kresťana.

Dúbravka je dnes samostatnou farnosťou. Veriaci doteraz navštevovali tunajší neveľký barokový farský Kostol sv. Kozmu a Damiána (postavený v roku 1723) a barokovú Kaplnku Panny Márie Ružencovej (postavenú v 2. pol. 18. stor.), prípadne dva kostoly v neďalekej Karlovej Vsi. Sú to veľmi cenné historické objekty, ale keďže nové sídlisko sa veľmi rozrástlo, kapacitne ani polohovo tieto objekty napostačovali. Bolo teda potrebné uvažovať o novom, centrálne položenom kostole a pastoračnom centre, ktoré by pomáhalo súčasnému kresťanovi riešiť jeho duchovné problémy. Po páde totality J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup a metropolita, dal impulz na stavbu nového kostola. ThDr. Stanislav Vojtko, PhD. (farár od r. 1993) doviedol prípravné práce i samotnú realizáciu do konca.

Dúbravka má novú dominantu v podobe moderného rímskokatolíckeho Kostola Ducha Svätého, ktorý sa nachádza sa na ulici M. Sch. Trnavského. Stavbu tohto kostola financuje Rímskokatolícka farnosť v Dúbravke, a to predovšetkým z darov a zbierok veriacich. Miliónom korún jej prispela aj tamojšia samospráva. Ako uviedol starosta mestskej časti Peter Polák, "Naše zastupiteľstvo odsúhlasilo tri a pol milióna na výstavbu priľahlého parkoviska."

Titulom chrámu bolo: zasvätenie Duchu Svätému, ktorého v dnešných veľmi ťažkých časoch veľmi potrebujeme.

Základný kameň tohto kostola posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Tým sa tak povediac začala história nového kostola. Nastalo výberové konanie, ktoré malo rozhodnúť o konečnom projekte kostola. Vyhral projekt architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka, ktorí navrhovali aj interiérové vybavenie.

Ovšem so stavbou nového kostola to nebolo jednoduché. Prebiehali komplikované právne jednania ohľadom pozemku. Proces zaobstarávania všetkých potrebných povolení bol veľmi zdĺhavý. Bolo treba vybrať aj stavebnú firmu. Stavbu začala realizovať firma Hydrostav, no po jej krachu stavbu dokončila firma Hornex.

V septembri 2000 sa začalo stavať. Mnohí ľudia prispeli svojimi službami, finančnými darmi, modlitbami, obetavou prácou tak intelektuálnou, ako i manuálnou. Podľa architektov "Z architektonicko-urbanistického hľadiska je stavba majákom viery v šedivom prostredí panelákového sídliska a má vysielať signál o vytrvalosti veriacich Dúbravčanov. Vertikálne stvárnenie chrámového priestoru sa sústreďuje na oslavu Ducha Svätého a na pozdvihnutie duše k Bohu." Slová kňaza dopĺňajú: "Veríme, že Kostol Ducha Svätého s pastoračným ´minicentrom´ prispeje k celkovej duchovnej obrode našej lokality, ktorá je poznačená veľkomestským syndrómom: anonymitou, egoizmom, rozbitými rodinami, osamelými a zranenými deťmi, drogovo závislými mladými ľuďmi, opustenými starcami. Bude to ´stánok zjavenia´ (porov. Ex 33, 7), priestor na komunikáciu človeka s Bohom i človeka s človekom."

Na radosť mnohých veriacich Kostol Ducha Svätého bol vysvätený 26. októbra 2002 počas prvej svätej omše v tomto kostole o 10:00 hod. Kostol vysvätil J. E. Mons. Ján Sokol, arcibiskup a metropolita Slovenska, za účasti arcibiskupa Henryka Józefa Nowackého, apoštolského nuncia na Slovensku. A hoci krátko pred vysviackou kostola (22. októbra) mal arcibiskup Ján Sokol dopravnú nehodu, z ktorej vyviazol s ľahšími zraneniami, s typickým úsmevom žehnal veriacim, najmä starším ročníkom, ktorých sa na posviacke zúčastnilo niekoľko stoviek.

V prípade tohoto kostola ide o atypický objekt s netradične riešenou strechou, ktorý je vysoký 30 metrov. Má tvar kruhu. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Ako som už spomenul, je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka, ktorí navrhovali aj interiérové vybavenie. Celkovo sa do chrámového priestoru zmestí okolo 600 návštevníkov.

Na kostole dominuje jednoduchosť, ale najmä účelnosť. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého. Pod ňou sa nachádza svätostánok. Ľavej strane svätostánku dominuje "Večné Svetlo" ako znak prítomnosti Ježiša Krista vo Sviatosti Oltárnej, a nad svätostánkom je nápis IHS. Steny kostola sú vymaľované jednoducho, na bielo.

Ozvučenie kostola je na vysokej úrovni vďaka tvaru a forme kostola, ako i vďaka citlivému rozmiestneniu reproduktorov. Čo veľmi oceňujem, a čo chýba v prípadoch niektorých iných kostolov, je umiestnenie jedného reproduktora aj z vonkajšej strany kostola pri vchodových dverách. Kostol má 3 vchody, z ktorých sa však (zatiaľ) využíva len hlavný vchod, ktorý je na západnej strane kostola. Z hlavného vchodu je priamy pohľad na oltár. Vďaka preskleným dverám v prípade väčšieho počtu veriacich i tí, ktorí budú stáť vonku pri hlavnom vchode, nebudú ukrátení o pohľad na oltár.

Už pri vstupe do kostola zbadáme 4 stĺpy, ktoré "podopierajú" chór. Tento chór je prázdny, okrem organu tam nenájdeme nič. Organ bol spolu s oltárom bol osádzaný v posledných týždňoch pred posviackou.

Okrem sakristie je v kostole i miestnosť na stretávanie sa mládeže a cirkevných spoločenstiev.

Kostol ešte nie je úplne dokončený. Vykonávajú sa posledné úpravy, ktoré by mali potrvať do konca tohto roku. Do kostola sa ešte dováža aj nábytok. Keď som v utorok 12. novembra navštívil kostol, v chrámovej časti ešte neboli lavice na sedenie, ale nahradzovali ich stoličky. Pri mojej piatkovej návšteve (15. novembra) však už lavice boli. Sú pohodlné, a navyše pojmú až 350 osôb. Chýbali však ešte kľakátka, ktoré ovšem v najbližšom období dovezú. Ako však vidieť, dokončovacie práce sú v plnom prúde, no nebránia svätým omšiam, ktoré sa konajú každý deň.

Spovedať sa bude vždy pol hodiny pred začiatkom svätých omší a po svätých omšiach.

Príspevky na stavbu duchovného pastoračného centra a chrámu Ducha Svätého možno posielať na adresu:

Autobusy: 34, 35, 83

Električky: 1, 5, 12

ZDROJ INFORMÁCIÍ:

© Anton Balogh, 2002-2003