Návštevník stránky Katolík položil v auguste 2006 otázku, na ktorú odpovedám komplexnejšie, vo forme duchovnej témy:

 

Aký má Cirkev postoj k masturbácii?

 

Ak chceme zodpovedať otázku postoja Cirkvi k masturbácii, je potrebné ujasniť si:

-          oblasť, ktorej sa masturbácia dotýka,

-          charakteristiku masturbácie,

-          postoj Cirkvi k masturbácii.

 

OBLASŤ, KTOREJ SA MASTURBÁCIA DOTÝKA

 

Masturbácia sa dotýka ľudskej sexuality. Ľudská sexualita má svoj zmysel, cieľ. Aký? Už prvým ľuďom totiž Boh povedal:

 

„Ploďte sa a množte sa“ (Gn 1, 28).

 

Ľudská sexualita má teda svoj jasný význam. Cirkev učí, že

 

„Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy... Muž a žena sa navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej... Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne  a vďačne obohacujú.“

 

Treba poznamenať, že manželstvu, kde nedochádza k radostnému a vďačnému obohacovaniu sa a darovaniu sa, hrozí rozpad, pretože sa partneri necítia jeden druhým naplnení.

 

Manželstvo má teda dva ciele:

1)     dobro samých manželov – a tu je na prvom mieste vzájomná vernosť

2)     odovzdávanie života – a tu muž a žena spolupracujú na stvoriteľskom diele so samým Pánom Bohom. Muž a žena sa tak stávajú rodičmi, ktorí okrem plodenia majú aj povinnosť deti vychovávať.

 

Úkony, ktoré prináležia manželstvu (a len manželstvu), nie je správne zneužívať na dosiahnutie vlastných egoistických túžob po slasti. Sexualita je dar Boha človeku na naplnenie jeho príkazu „Ploďte sa a množte sa“, pričom spomínané úkony sú prejavom vzájomného darovania sa s láskou. Pohlavnú rozkoš získanú pre vlastné uspokojenie mimo manželstva nemožno považovať za morálny, správny čin. Taká rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva pre ňu samu, oddelene od cieľov plodenia a spojenia, ktoré sú vlastné manželskej láske. Mimo manželstva je človek povolaný od Boha k čistote.

 

Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka z telesnej i duchovnej stránky. Čistota predpokladá naučiť sa sebaovládaniu, ktoré vedie k slobode človeka. Kto sa nevie ovládať, stáva sa otrokom svojich vášní, a nešťastným.

 

Vážnymi previneniami proti čistote sú:

-          smilstvo,

-          masturbácia,

-          pornografia,

-          prostitúcia,

-          homosexuálne úkony,

-          znásilnenie,

-          incest.

 

 

 

 

Charakteristika masturbácie

 

 

 

Ak chceme zodpovedať otázku, aký názor má Cirkev na masturbáciu, je potrebné ujasniť si, čo je to masturbácia.

 

ČO JE MASTURBÁCIA

 

Masturbácia je úmyselné dráždenie pohlavných orgánov, a tiež všetky sexuálne praktiky, ktoré vedú alebo majú viesť k sexuálnej stimulácii či uspokojeniu s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš bez partnera. Ide o pohlavné sebavzrušovanie a sebaukájanie. Chlapec v období puberty často prostredníctvom masturbácie získava prvé sexuálne skúsenosti. Podľa lekárskych výskumov masturbácia nemá výraznejší vplyv na fyzický zdravotný stav človeka, avšak samotné masturbovanie môže predstavovať (a dokonca i predstavuje) nebezpečenstvo, že sa človek stane postupne egocentrickým, a tým aj neschopným plnohodnotného odovzdávania sa partnerovi v zmysle darovania sa. U chlapcov sa vyskytuje niekoľkokrát častejšie ako u dievčat. Masturbácia je vo svojej podstate náhradným správaním, v ktorom je zrejmé rozdelenie medzi významom milujúceho sebaodovzdania a prevážne egocentrickým dosiahnutím slasti. Je výsledkom chlípnych myšlienok, sexuálnej stimulácie alebo pornografických obrazov.

 

Podľa medicínskych výskumov na Slovensku, ktoré boli vykonané pred niekoľkými rokmi, u dievčat stúpal výskyt masturbácie mierne a rovnomerne s vekom, u chlapcov bol zaznamenaný prudký nárast vo veku 14-16 rokov, potom bol už je výskyt relatívne rovnomerný. Vplyvom médií, ale i ďalších faktorov však v súčasnosti enormne stúpol výskyt masturbácie u chlapcov i dievčat už v skoršom období.

 

HLAVNÉ DôVODY MASTURBÁCIE A DôSLEDKY

 

Medzi hlavné dôvody patria psychická izolácia a osamelosť, a to najmä v období puberty. Vtedy totiž u mladého človeka dochádza k dozrievaniu sexuálnych dispozícií, mladý človek však práve v tomto období prežíva krízu medziľudských vzťahov, a tak sa často uchyľuje k zaobstarávaniu uspokojenia (ktoré je vlastné manželskému vzťahu) pomocou svojej fantázie a vzrušovania vlastných pohlavných orgánov. Takto si mladý človek (ale nielen mladý) chce nahradiť partnerské, sexuálne naplnenie.

         Dôvodom masturbácie je aj zvedavosť, zapríčinená rozličnými (najmä mediálnymi) faktormi, ktoré vyvolávajú túžbu spoznať niečo, čo ešte mladý človek nezažil. Neskôr sa však môže vytvoriť návyk, ktorý je ťažšie ovládateľný. Sex je totiž pre všetkých ľudí dôležitou súčasťou života. Medzi sexuálnou aktivitou a inými aktivitami však v živote človeka musí existovať rovnováha. Masturbácia rozvíri sexuálne city človeka a spôsobuje, že človek bude vyhľadávať uvoľnenie častejšie ako to je normálne. Nerovnováha medzi realitou a fantáziou môže s pravdepodobnosťou viesť k závislosti na masturbácii.

         Rovnako medzi dôvody masturbácie, ktorá sa vyskytuje často aj v manželstvách, možno zaradiť aj nespokojné manželstvo, kde partneri sa navzájom nevedia uspokojiť, lebo (a či - a preto?) hľadajú iné spôsoby, napríklad v sebauspokojovaní. Sú to manželstvá, ktorým hrozí krach, lebo nedochádza k sebadarovaniu sa partnerov v plnom slova zmysle. Hľadajú sa skôr egoistické túžby po slasti, a nie potreby druhého partnera.

 

 

         Dôsledkami masturbácie sú psychické symptómy strachu z viny, trestu, pocit menejcennosti. Ďalším dôsledkom je (ako je vyššie uvedené) návyk až závislosť, ktorá je veľmi silná (podobne ako droga), a ťažko sa odstraňuje. Človek takto navyknutý má problém oslobodiť sa, koná pod vplyvom pudov a to sa stáva opäť dôvodom na masturbáciu (je to ako začarovaný kruh, z ktorého je ťažké uniknúť). Vyžaduje si stále väčšie množstvo stimulácie na dosiahnutie toho istého stupňa potešenia. Ak sa tomu ponechá voľný priebeh, môže práve pre vyžadovanú zvýšenú stimuláciu viesť k hrubosti, beznádejnosti, zúfalosti, vnútornej nestálosti, sexuálnym zločinom, perverzii a ďalším škodlivým efektom (na rozdiel od čistoty, ktorá vedie k láskavosti, pokoju, radosti, k psychickej stálosti, váženiu si seba samého).

         Nemožno nespomenúť aj ďalší dôsledok, ktorý vychádza z toho, že masturbácia je autostimuláciou, čiže zameraním sa človeka na seba samého a na vlastné túžby. Z toho dôvodu sa človek viac zaujíma o vlastné túžby ako o túžby svojho partnera, uzatvára sám do seba, postačuje mu masturbácia, a v konečnom dôsledku hrozí, že si človek nebude schopný vytvoriť plnohodnotný sexuálny vzťah s ďalšou osobou.

 

Treba poznamenať, že sexuálne vzrušenie spôsobujú hormóny, ktoré upevňujú myšlienky a pamäť spojené s impulzom vzrušenia. Výsledkom je, že počas masturbácie človek začne byť sexuálne orientovaný ku komukoľvek.

 

 

 

POSTOJ CIRKVI K MASTURBÁCII

 

Postoj Cirkvi k problematike masturbácie vychádza predovšetkým zo Svätého Písma. Sväté Písmo hovorí, že existujú dve veci, ktorým môžeme slúžiť: hriech a spravodlivosť. Ku ktorému patrí masturbácia? Je to druh žiadostivosti, a ako každá žiadostivosť, tak aj masturbácia je hriech. Zaoberá sa totiž myšlienkami, aké je mať sex, pričom sa stimuluje fyzické potešenie. Je konečným výsledkom chlípnych myšlienok, sexuálnej stimulácie či pornografických obrazov. A tak masturbácia vedie od fyzického zotročovania k hriechu. Boh však nechce, aby sme boli zotročovaní hriechom. Sv. apoštol Pavol píše:

 

„Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 6,20-23)

 

Tu si treba uvedomiť, že naše telá majú byť nástrojmi spravodlivosti. Vychádza sa pritom zo slov sv. apoštola Pavla, ktorý hovorí:

 

„Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste sa podrobovali jeho žiadostiam. A neoddávajte svoje údy do služby hriechu ako nástroje neprávosti. Ale sa oddajte do služby Bohu, ako z mŕtvych ožití, a svoje údy Bohu, ako nástroje spravodlivosti.“ (Rim 6,12-13).

 

Naše telá sú totiž chrámami Ducha Svätého. Opäť Pavol:

 

„A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ (1 Kor 6, 19-20).

 

A pritom Pavol dáva ešte radu:

 

„Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. ⁹ Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.“ (1 Kor 7, 8-9).

 

Masturbácia je jedna z foriem smilstva, lebo poškodzuje náš vzťah s Bohom a poškvrňuje naše telo, ktoré je chrámom Ducha Svätého. Podriaďuje tak človeka diablovi. Pavol preto vyzýva:

 

„Vyzývam vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, aby ste svoje telá prinášali ako živú a svätú obetu, Bohu milú, ako svoju duchovnú poklonu. Neprispôsobujte sa tomuto svetu, ale sa pretvárajte a obnovujte na mysli, skúmajúc v čom je Božie dobro, obľuba a dokonalosť. (Rim 12,1-2).

 

V Liste Efezanom zase píše:

 

„Zoblečte teda starého človeka, lebo je podrobený skaze pre svoje klamné žiadostivosti. Obnovujte sa teda na duchu svojho zmýšľania a oblečte si nového človeka, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zbožnosti a pravde. (Ef 4,22-24).

 

Boh prikázal, aby sa človek podriaďoval duchovným túžbam, a nie telesným. A masturbácia predstavuje riziko celoživotného handicapu duchovnej cesty.  Pavol to tiež vyjadril slovami:

 

„Smilstvo  a  akákoľvek  nečistota  alebo  lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ⁴ ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. ⁵ Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve.“ (Ef 5, 3-5) 

 

Teda Pavol nás varuje, aby sme sa vyvarovali čo len náznaku sexuálnej nemorálnosti. Jednoznačne ukázal, že jedinou možnou cestou do neba je svätosť v každodennom živote. Tu preto jednoducho neexistuje pozitívny dôvod pre masturbáciu.  

        

A teraz zváž: Ak nás niečo privádza do rozpakov, či je to dobré alebo zlé, alebo ak by sme za niečo hanbili, keby na to prišli druhí, môže ísť o hriech. A taktiež je zaujímavé, že vždy, pred akoukoľvek zmysluplnou činnosťou prosíme Pána Boha o požehnanie. Avšak ťažko si možno predstaviť, že by sa niekto modlil o požehnanie tejto aktivity, a tiež by bolo trápne Pánu Bohu poďakovať sa za ňu. Naopak, Boh nás chce naučiť oslavovať ho všetkým, čo robíme:

 

„Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu. ³² Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Božej cirkvi, ³³ ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.“ (1 Kor 10, 31-33)

        

„Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14, 23b)

        

„¹⁹ A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? ²⁰ Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ (1 Kor 6, 19-20).

 

„Nescudzoložíš!“(Dt 5, 18)

 

„No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 28)

„Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo.“ (1 Kor 6, 13b)

„Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť.“ (Gal 5, 17.19)

„Lebo uvedomte si a pochopte, že ani jeden smilník ani nečistý ani chamtivec, čo je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve.“ (Ef 5, 5)

„Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov.“ (Kol 3, 5-6)

„Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“ (Zjv 21, 8)

 

Jednoznačne teda možno povedať, že podľa Svätého Písma je masturbácia hriechom. Sú ľudia, ktorí s inými hriechmi nemajú výrazné ťažkosti, problém im však robí tento hriech. Preto po istom čase budú uvažovať, či vôbec masturbácia je hriech. Ale povedzme si úprimne: Ak človek masturbuje, je hoden prijať Sviatosť Oltárnu na svätej omši? Treba poznamenať, že nemožno to, čo Sväté Písmo Starého aj Nového zákona považuje za hriech, racionalizovať, hodnotiť to tak, že „veď dnes už to robí každý“, alebo „čo je na tom zlé“. To, čo bolo hriechom v minulosti, ostáva hriechom aj dnes, aj v budúcnosti. Je to dielo diabla, ktorý sa snaží človeku ukazovať hriech v tom pozitívnejšom pohľade, ba dokonca ponúka možnosť prestať vnímať hriech ako niečo, čo je nesprávne. Hriech bol, je a ostane hriechom, spoločenský rozvoj nemôže ovplyvniť túto skutočnosť. Masturbácia bola, je aj ostane hriechom, a preto si vážnosť tohto hriechu nemožno zľahčovať vlastnou racionalizáciou.

 

 

Podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi, ktorý v bode 2352 cituje Posvätnú kongregáciu pre učenie viery:

 

„Tak učiteľský úrad Cirkvi v priebehu stálej tradície, ako aj mravný cit veriacich v Krista bez váhania tvrdia, že masturbácia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin,“ pretože „vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku – nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu – podstatne protirečí jej cieľu.“ Pohlavná rozkoš sa tu vyhľadáva mimo pohlavného styku, „aký vyžaduje morálny poriadok, totiž styku, ktorý v ovzduší pravej lásky uskutočňuje plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia.“

                            (POSVATNÁ KONGREGÁCIA PRE UČENIE VIERY, dekl.                                   Persona humana, 9: AAS 68 (1976) 86.

 

Ján Pavol II. v exhortácii Familiaris consortio píše, že

 

„sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej.“

 

Cirkev nemôže považovať za dovolené to, čo Sväté Písmo považuje za hriech. Preto Cirkev vyzýva každého človeka k čistote. Citujme teraz z Katechizmu:

 

2331

„Boh je láska a žije sám v sebe z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že Boh stvoril ľudskú prirodzenosť muža a ženy na svoj obraz..., vložil do nej povolanie – a teda schopnosť a morálnu zodpovednosť k láske a spoločenstvu.“ JÁN PAVOL II.: apoštol. exhort. Familiaris Consortio, 11: AAS 74 (1982) 91-92

 

„Boh stvoril človeka na svoj obraz..., muža a ženu stvoril ich“ (Gn 1, 27).

„Ploďte sa a množte sa“. (Gn 1, 28)

„Keď Boh stvoril človeka, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení“ (Gn 5, 1-2)

 

2332

Sexualita á vplyv n všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše. Týka sa najmä citovosti, schopnosti milovať a plodiť a všeobecnejšie aj schopnosti nadväzovať spoločenské vzťahy s druhými.

 

2333

Každý človek, muž i žena, má uznať a prijať svoju sexuálnu totožnosť. Fyzická, morálna a duchovná rozdielnosť a komplementárnosť (vzájomné dopĺňanie sa) sú zamerané na dobrá manželstva a na rozvíjanie rodinného života. Súlad manželského páru a spoločnosti závisí čiastočne od spôsobu, akým sa medzi pohlaviami prežíva komplementárnosť a vzájomná potreba a opora.

 

2335

...Spojenie muža a ženy v manželstve je spôsob, ako napodobniť v tele veľkodušnosť a plodnosť Stvoriteľa.

       ²⁴ Preto muž opustí svojho otca

       i svoju matku

       a prilipne k svojej manželke

       a budú jedným telom.

Z tohto spojenia pochádzajú všetky ľudské pokolenia.

 

2337

Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka v jeho telesnej a duchovnej skutočnosti.

... Čnosť čistoty zahŕňa mravnú neporušenosť osoby a úplnosť daru.

 

2338

Čistá osoba si zachováva neporušenosť síl života a lásky, ktoré sú v nej uložené. Táto neporušenosť zabezpečuje jednotu osoby a stavia sa proti každému správaniu, ktoré by ju narušilo. Nepripúšťa dvojtvárny život ani dvojzmyselné reči.

 

2339

Čistota predpokladá naučiť sa sebaovládaniu, ktoré je výchovou k ľudskej slobode. Alternatíva je zrejmá: alebo človek ovláda svoje vášne a nadobudne pokoj, alebo sa nechá nimi zotročiť a stane sa nešťastným. (Porov. Sir 15, 14). „Dôstojnosť človeka si vyžaduje, aby konal podľa vedomej a slobodnej voľby, čiže pohýnaný a vedený osobným presvedčením, a nie pod vplyvom slepého vnútorného popudu alebo z čisto vonkajšieho donútenia. Túto dôstojnosť nadobúda človek vtedy, keď sa oslobodí od akéhokoľvek zajatia vášní a ide za svojím cieľom slobodnou voľbou dobra, pričom si účinne a vynachádzavým úsilím zaobstaráva vhodné prostriedky.“ DRUHY VATIKÁNSKY KONCIL, pat. konšt. GAUDIUM ET SPES, 17.

 

Medzi takéto prostriedky patrí

-    sebapoznanie

-    praktizovanie askézy prispôsobenej situáciám, v ktorých sa nachádza,

-    poslušnosť Božím prikázaniam

-    praktizovanie morálnych čností

-    vernosť v modlitbe

 

 

 

ZHRNUTIE

 

 

 

LITERATÚRA:

 

[1] Sväté písmo Starého a Nového zákona. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, Rím, 1995

[2] Katechizmus Katolíckej Cirkvi.

[3] BZINA, P.: Stvorení s láskou. http://www.katnoviny.sk/Kn_2003/28_2003/obnova.htm (25.9.2006)
[4] http://www.christ-net.sk/topics/index.php?Doc=topic_010-5

[5] RADOSTNÝ, V.: Ako zvíťaziť nad masturbáciou. http://www.vitazstvo.szm.sk (2.10.2006)

[6] Masturbácia – je to podľa Biblie hriech? http://www.gotquestions.org/Slovencina/masturbacia-hriech.html (27.9.2006)

[7] Masturbácia. http://referaty.atlas.sk/ostatne/nezaradene/22802/masturbacia (30.9.2006)

[8] Sviatosť zmierenia. 10 Božích prikázaní. http://www.trnavka.sk/10prik.html (30.9.2006)