Niekedy sa manželstvo a viera dostanú do konfliktu. Dnes existuje množstvo manželstiev medzi jednou stránkou neveriacou a druhou stránkou veriacou, pričom tieto manželstvá sú tiež funkčné. Kritickým momentom môže byť otázka presvedčenia veriaceho a rešpektovanie viery / neviery druhého partnera.

Známe sú dva základné historické pohľady na problém manželstva medzi pokrstenou a nepokrstenou stránkou:

1. podľa sv. Augustína kresťanský manžel, ktorý mal manželku, či už bol pokrstený pred uzatváraním manželstva, alebo prijal krst počas manželstva, sa mohol odlúčiť od svojej manželky, ale nesmel sa znovu oženiť.

2. Avšak už teológovia raného stredoveku sa priklonili k názoru, že kresťan sa smel so svojou manželkou rozviesť a znova sa oženiť, ak manželka nechcela rešpektovať jeho vieru a kvôli tomu od neho odišla. Aj napriek tomu sa týmto neruší zákon o nerozlučiteľnosti, ale v špecifickom prípade dáva možnosť a prednosť životu podľa viery. Je to istá forma privilégia. Tento pohľad vychádzal zo slov sv. apoštola Pavla, ktorí píše Korinťanom:

Povedzme si niečo o situácii, kedy nastáva vhodná situácia, aby sme aplikovali Pavlovské privilégium. Dvaja neveriaci uzatvoria manželstvo. Jeden z manželov v priebehu manželstva príjme krst. Druhý z manželov s ním odmietne žiť bez urážania Stvoriteľa, bez toho, aby k tomu pokrstená strana dala najmenší dôvod. V takom prípade môže byť manželstvo zrušené v prospech pokrstenej strany a to priamo tým, že táto strana uzavrie nové manželstvo, ak nepokrstená strana odišla. Podľa kánonu 1144 sa vyžaduje prevedenie interpelácie druhej strany, či aj ona nechce prijať krst alebo či nechce s pokrstenou stranou aspoň pokojne spolunažívať bez urážania Stvoriteľa. A ďalšie kánony už hovoria o presných podmienkach tejto interpelácie.

O takejto forme privilégia sám Pán Ježiš nehovorí nič, a preto ho podáva Pavol ako svoje vlastné doporučenie. Podľa tohto privilégia veriaci muž nemá opustiť svoju neveriacu manželku, môže ostať s ňou, ale dovoľuje rozchod, ak manželka nerešpektuje vieru svojho manžela a chce odísť. To isté platí o veriacej manželke a neveriacom manželovi.

Otázkou ostáva, či Pavol dovoľuje rozvod (a nie rozchod) veriacemu manželovi s neveriacou manželkou. Veď Ježiš akýkoľvek rozvod zakazuje:

A navyše problémom je možnosť uzavretia nového manželstva u veriaceho partnera. Podľa židovských tradícií rozídenie sa s manželkou znamenalo novú možnosť uzatvoriť nové manželstvo. Teda - Pavlovo doporučenie počíta aj s takouto možnosťou?

Dôkazy o tejto interpretácii Pavlových slov siahajú len do 4. storočia, takže je dosť možné, že samotné privilégium nemá svoj pôvod v apoštolskom ustanovení, ale že sa stalo súčasťou cirkevnej praxe až neskôr.

Ambrosiaster zastával názor, že ak je manžel alebo manželka prepustená kvôli svojej viere, nemá vinu na rozpade takého manželstva, lebo v tom prípade je život viery prednejší ako také manželstvo, a môže sa opäť oženiť (vydať).

Pápež Gracián prišiel na ten istý záver vo svojom Decretum, aj keď ho mylne pripisuje sv. Gregorovi Veľkému, pričom rozoberá rozličné situácie vzhľadom na vieru, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu manželstva.

Inocent III. načrtol v dekrétoch Quanto te magis a Gaudemus in Domino dve situácie:

1) vezmú sa dvaja neveriaci. Neskôr sa jeden z nich stal veriacim a bol pokrstený -> neveriaci manžel sa mohol znovu oženiť, pokiaľ s ním neveriaca manželka nechcela žiť alebo nerešpektovala jeho vieru -> prednosť život viery pred životom manželským;

2) dvaja veriaci sa vezmú a jeden počas manželstva odpadne od viery -> pápež nedovoľuje odchod od neodpadlej strany a uzavrieť nové manželstvo v prospech viery -> tu ide o sviatostné manželstvo, platné pred Bohom ako nerozlučné. V prípade rozchodu manželia viac nemôžu uzatvárať platné manželstvo.

Pavlovským privilégiom sa zaoberá Kódex kánonického práva, kánony 1143-1147 CIC. Tu citujem znenie týchto kánonov:

Podľa týchto slov opustiť prvé manželstvo a uzatvoriť nové manželstvo za splnenia troch podmienok:

1) prvé manželstvo bolo uzavreté, ešte keď obaja manželia neboli pokrstení;

2) v priebehu manželstva bola jedna stránka pokrstená;

3) nepokrstená strana nechce prijať krst, nechce spolužiť s pokrsteným a nechce rešpektovať jej vieru.

Časové poradie krstu jednej strany a odchodu druhej strany nie je rozhodujúce, lebo či už nepokrstená strana opustila manželstvo pred krstom druhej strany alebo až po ňom, novo pokrstená strana smie použiť pavlovlské privilégium. Platný krst v ktorej koľvek kresťanskej cirkvi je postačujúci pre pavlovské privilégium.

Pavlovské privilégium nemožno použiť vtedy, ak jeden z manželov bol ešte pred uzavretím manželstva pokrstený (napríklad v detstve), a to ani v prípade, ak pokrstený nebol vychovávaný vo viere a bol prakticky neveriaci. Toto je potrebné poriadne preskúmať, zisťovať, kde sa mohol krst udiať a informovať sa ľudí, ktorí by o prípadnom krste mohli niečo vedieť.

Podľa kánonov vyššie uvedených je potrebné formálne sa opýtať nepokrstenej strany, či nechce prijať krst a či nechce žiť v mieri s pokrstenou stranou. Ak by odpoveď strany neveriaceho bola pozitívna, použitie pavlovského privilégia stráca význam.

NECHCE BYŤ POKRSTENÝ/Á? Neochota neveriacej strany dať sa pokrstiť je už vlastne dostatočný dôvod na odchod a uzavretie nového manželstva. Manželský život novo obráteného kresťana s neveriacou manželkou je nebezpečím (odpad už veriacej stránky od viery).

NEREŠPEKTUJE VIERU MANŽELA/KY? Táto neochota je vlastne odchodom z manželstva (kán. 1143). Môže nastať dvoma spôsobmi:

1) iniciatíva nepokrstenej strany (odsťahuje sa) -> jeho fyzický odchod;

1) iniciatíva pokrstenej strany (kvôli morálnemu alebo fyzickému nebezpečiu zo strany nepokrsteného, zabraňovanie kresťanskej výchovy detí, nemorálne sexuálne praktiky a pod.) -> v tomto prípade neochota neveriacej strany rešpektovať vieru a nažívať v pokoji s veriacou stranou sa považuje za neveriaceho odchod.

V žiadnom prípade sa nedá Pavovské privilégium aplikovať vtedy, ak pokrstená strana začala sexuálne žiť s inou osobou a týto nevernosť by bola príčinou odchodu neveriacej strany, a ani ak by veriaci chcel opustiť bezdôvodne neveriacu stranu a uzavrieť nové manželstvo.

INTERPELÁCIA

Najčastejším problémom môže byť jednoznačnosť "odchodu" nepokrstenej strany. Podľa kánona 1144 je nutné, aby nepokrstená strana bola vždy úradne vypočutá či nechce prijať krst alebo či nechce nažívať v pokoji s pokrstenou stranou. Interpelácia sa činí vždy po krste, nakoľko pavlovské privilégium prichádza do úvahy až po krste. Ak by interpelácia bola nemožná alebo neužitočná, miestny ordinár môže udeliť dišpenz od nej. Interpeláciu môže vykonať miestny ordinár alebo jeho delegát.

NOVÉ MANŽELSTVO

Pokrstená strana má možnosť uzavrieť nové manželstvo s katolíckou stranou, pokiaľ nepokrstená strana odpovedala na interpeláciu negatívne alebo pokiaľ nedošlo zákonne k interpelácii. Pokrstený toto právo na nové manželstvo nestráca, ani keď bude ďalej žiť s nepokrstenou stranou a problém by sa vyskytol až neskôr. Toto právo patrí pokrstenej strane až dovtedy, kým druhá strana nebude tiež pokrstená.

Pôvodné manželstvo nie je zrušené rozchodom manželov, ale až uzavretím druhého manželstva. V tom prípade je ideálne, ak sa pokrstený katolík vezme katolíčku. Avšak môže si vziať aj nekatolíka alebo neveriaceho, avšak musí zachovať podmienky stanovené Kódexom kánonického práva CIC, kán. 1124-1129 (o miešaných manželstvách). Uzavretím nového manželstva u pokrsteného sa ruší pôvodné manželstvo aj u neveriaceho, ktorý môže uzavrieť manželstvo s neveriacim, alebo aj s katolíkom, ktorého ale bude rešpektovať. Ak by ale nepokrstená strana uzatvorila manželstvo skôr ako uzatvorí katolícka strana, považuje sa toto nové manželstvo za neplatné kvôli prekážke uvedenej v kánone 1085:

Avšak je potrebné upozorniť, že aby sa staré manželstvo zrušilo na základe Pavlovského privilégia, podľa civilného zákona o rodine sa musí toto manželstvo aj rozviesť.

 

Pavlovské privilégium možno uplatniť v situácii, kedy dvaja nepokrstení uzavreli manželstvo, a v priebehu manželstva jeden z manželov sa obrátil a dal sa pokrstiť. Druhý z manželov sa nechce dať pokrstiť, nechce s ním ani spolunažívať v pokoji a rešpektovať jeho vieru. Pokrstený smie na základe Pavlovského privilégia opustiť prvé manželstvo a uzavrieť nové manželstvo. Staré manželstvo je zrušené uzavretím nového manželstva na základe Pavlovského privilégia. Z hľadiska civilného práva však druhé manželstvo nemožno uzavrieť, kým prvé manželstvo nie je rozvedené.

Privilégium sa odvoláva na slová apoštola Pavla 1 Kor 7, 12-16. Prvé historicky známe uplatnenie Pavlovského privilégia pochádza zo 4. stor. Pápeži Gracián a Inocent III. toto privilégium potvrdili.

Podmienky použitia Pavlovského privilégia sú:
- prvé manželstvo bolo uzatvorené, ak ešte ani jedna strana nebola pokrstená, teda nešlo o sviatostné manželstvo;
- nepokrstená strana nechce žiť s pokrstenou stranou (a to i bez urážania Stvoriteľa) a odíde;
- nepokrstená strana musí byť úradne vypočutá (po krste) miestnym ordinárom;
- privilégium je aplikované v prospech viery novopokrstenej strany;
- nie je potrebné žiadne iné dovolenie;
- pokrstená strana si môže zobrať pokrsteného i nepokrsteného.