Milý brat, milá sestra!

Nesmierne sa teším, že po dlhšom čase sa opäť môžem aj prostredníctvom tejto stránky prihovárať návštevníkom stránky Katolík. V roku 2002 ma (verím že) Pán pozval k tomu, aby som začal pracovať na tejto internetovej stránke. Stránka fungovala, a verím že naďalej bude fungovať, s pravidelnou aktualizáciou, so zmenou lokácie na dvoch rozličných serveroch. Niekedy sa však stáva, že nieto času alebo priestoru napísať z ranného rozjímania nejaké zamyslenie na stránku, pretože človek predsa len zváži, čo je dôležitejšie v živote. Ak však už niekedy chýba nielen písanie zamyslenia, ale aj samotné ranné rozjímanie, človek zvyknutý na pravidelných duchovný život cíti, že už "to nie je ono"... Jeho duchovný život tak trochu začína upadať. Deň prežitý bez rozjímania som niekedy pociťoval takmer ako deň bez Pána. A niekedy je to problém času - nevedel som si povedať: "teraz je čas na rozjímanie a všetko ostatné musí ísť bokom"; a niekedy je to problém mojej vlastnej lenivosti, že sa mi nechcelo napríklad vstávať, a potom už nebolo času...

Brat, sestra, pozvanie dávať vieru ďalej, povzbudzovať vo viere, cítim už hádam tretí týždeň. Ale naplnilo sa to práve dnes, keď som začal rozjímať o kráse a hodnote krstu. Ten dlhý úvod som napísal preto, lebo súvisí s krstom. Ako?

V krste sme sa stali Božími deťmi. Získali sme ten titul. Zaujímavé - nebolo treba študovať, nebolo treba skladať skúšky, nebolo treba sa stresovať, či budem ku krstu pripustený. Ak niekto z nás bol pokrstený ako dieťa, dostal tú milosť skrze vieru svojich rodičov a krstných rodičov. Ak niekto z nás pristúpil ku krstu neskôr, postupne spoznával pravdy viery a sám sa rozhodol stať sa Božím dieťaťom. Ale ten titul "Božie dieťa" máme všetci, ktorí sme pokrstení.

Náš krst je zároveň nezmazateľným znakom Božej milosti a lásky. Ale my, pokrstení, nemáme sa len honosiť, že sme kresťania, ale máme vo svojom okolí žiť podľa tejto viery. Je to titul, ktorý nás má posunúť ďalej do praxe. Ja som na pedagogickej fakulte získal titul Mgr. (magister). Som teda učiteľom - špeciálnym pedagógom. Ale na čo by mi bol titul, keby som sa svojej špecializácii nevenoval? Môžem mať tituly pred menom aj za menom dlhšie než samotné meno, aj tak mi to nepomôže, pretože tituly sa napĺňajú v práci. A ako špeciálny pedagóg som pozvaný pracovať s deťmi, ktorí potrebujú špeciálny prístup...

Toto platí aj v duchovnom živote. Brat, sestra, dostal si milosť krstu. Čítaš tieto riadky. Teda hľadáš Boha, učíš sa ho poznávať. Potom si aj pozvaný zamyslieť sa nad svojím titulom "Božie dieťa". Nádherne to vyjadril jeden kňaz kapucín vo svojej kázni. Podľa neho môj celý titul vyzerá v slovenčine takto: "Bd. Anton Balogh, CN" - teda: "Božie dieťa Anton Balogh, kandidát neba". A iba tento titul ma môže spasiť. Lebo tento titul som nezískal ja sám od seba, ale daroval mi ho Otec. A preto som pozvaný svoj krst prežívať denno-denne. Som pozvaný nachádzať čas na modlitbu a rozjímanie, som pozvaný premáhať aj vlastnú lenivosť, a som pozvaný svoj život žiť podľa vzoru Ježiša Krista, ktorý mi ten titul zaslúžil.

A aj Ty, brat, sestra si pozvaný. Ďakuj Bohu za krst, za titul a za pozvanie.