Milý brat, sestra!

V každodennom živote sa staviame k mnohým situáciám, ale aj k ľuďom a ich názorom, štvorako:
- ako ochrnutý, ktorý sám je bezmocný;
- ako štyria kamaráti, ktorí nesú ochrnutého k Ježišovi;
- ako farizeji, ktorí sa čudujú, ako Ježiš môže hovoriť o odpúšťaní, a odsudzujú ho
- ako zástupy, ktoré sa dívajú, ako to celé dopadne.

Ani jednu skupinu nesmieme zvelebovať ani zavrhovať, pretože z času načas sa ocitáme v každej tejto pozícii. A vždy nájdeme vo svojom živote zástancov i odporcov.

Tak napríklad v situácii ochrnutého, bezmocného sa nachádzame vtedy, keď sami máme nejaký problém, ťažkosť, hriech na duši, bolesť v srdci a cítime sa úplne na dne. Vieme, že náš stav nie je normálny, ale máme pocit, že nedokážeme z toho stavu akosi uniknúť. Vtedy máme okolo seba ľudí, ktorí nám v živote nejakým spôsobom, či už modlitbou, duchovne, osobne, psychicky či materiálne pomáhajú. A na jednej strane bojujeme s pocitom, že druhých zaťažujeme, na strane druhej ale sme šťastní, že tých ľudí máme okolo seba. A tí ľudia sú ochotní nám pomôcť bez akýchkoľvek podmienok. Možno preto, že sami sme sa voči nim správali priateľsky, a možno i preto, že chcú pomôcť trpiacemu a povzbudzovať ho.

V situácii štyroch kamarátov sa ocitáme vtedy, ak našu pomoc potrebuje niekto, koho máme veľmi radi. Sme ochotní urobiť čokoľvek len preto, aby sme tomu svojmu priateľovi pomohli. Možno sme sa cítili zaviazaní, a možno len jednoducho máme ho radi, a preto ho vedieme k Ježišovi. Ak sa nedá k Ježišovi dostať len jednoducho, lebo bránia nejaké prekážky, obetavo hľadáme všetky možné spôsoby, ako dosiahnuť cieľ a dostať ho pred Ježiša.

V situácii farizejov sa ocitáme vtedy, keď príliš kriticky sa pozeráme na skutky iných ľudí. Krútime hlavami nad zdanlivou nerozumnosťou iných, chceli by sme ich poučovať a ukázať, ako sa mýlia. Chceli by sme im ukázať akúsi "pravdu", o ktorej si myslíme, že ju máme. Často však sme potom znepokojení, ba i zhrození nad tým, že veci nejdú tak ako si sme si mysleli; že ľudia nereagujú tak, ako by sme to možno čakali.

A v situácii zástupov sa ocitáme vtedy, keď sme možno zvedaví na to, ako dopadne slovná výmena medzi známymi, keď reagujeme akýmsi "umývaním rúk", keď len čakáme, ako sa veci vyvinú, aby sme potom z výsledkov ťažili. Sami možno aktívne ruky k dielu nepriložíme, ale sledujeme a pozorujeme, či sa všetko vyvíja tak, ako to predpokladáme. Niekedy však svojím pasívnym pozorovaním môžeme blokovať iných, ktorí by chceli prísť za Ježišom a stretnúť ho, dotknúť sa ho, spoznať ho.

To som opísal len situácie, ktoré mi teraz napadli. Tých situácií je omnoho, omnoho viac. Dôležité je, aby sme vedeli, že nech máme akýkoľvek problém, nemusíme sa báť prísť za Ježišom. Nech je to čokoľvek, Ježiš nájde pre nás čas a vypočuje si nás. A ak to bude chcieť, aj uzdraví naše rany, posilní naše srdcia, alebo urobí aj iný zázrak v našom živote. Je len dôležité, aby sme za Ježišom prišli. On sa o ostatné postará, keď bude vidieť, že v našom srdci horí plamienok viery a dôvery v neho.