Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. - R.

Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, *
hľadajte vždy jeho tvár, - R.

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; *
jeho rozhodnutia platia po celej zemi. - R.

Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. - R.

Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán;
ja ich poznám a ony idú za mnou.

Milý brat, sestra!

Po udalostiach v Kafarnaume učeníci našli Ježiša na opustenom mieste modliť sa. A hoci ho volali, lebo ho čakali zástupy, Ježiš nielenže tam nešiel, ale obrátil svoje kroky inam. Nemal záujem o slávu. No mal záujem zhovárať sa s Otcom.

Stane sa, že prostredníctvom Teba urobí Boh niečo zvláštne. Môžem povedať, že aj sám som sa niekoľko razy stal prostredníkom Božej milosti k niekomu, ku komu ma poslal. Obvykle to boli deti alebo ľudia, ktorí boli možno inými odmietaní, a mňa poslal, aby som ich prijal takých, akí sú. Udial sa nejaký malý zázrak v ich živote. Boh si ma použil. Ale čo sa stalo? Tešil som sa udalostiam ako malé dieťa. Veď - kto by sa netešil, ak vidí výsledky svojej práce?! Ale dávam si ruku na srdce: Koľko razy som sa potom utiekal do samoty a chváli a ďakoval Bohu za toho človeka, za to dieťa? Áno, pomodlil som sa - "ďakujem, Bože". Ale vo mne bola túžba hnať veci ďalej, nezastaviť, pokračovať... Videl som zázrak, chcel som ešte väčší. No je otázne, či to chcel aj Boh. Boh dal cezo mňa podnet, čím priviedol druhého možno do rozpakov, možno k zamýšľaniu sa, možno k zmene. Ale chce dať aj priestor k tomu, aby sám urobil krok. A ja vtedy mám využiť čas a ísť do samoty. Ísť modliť sa. Stíšiť svoje radostné a búrlivé túžby konať zázraky. Lebo potom znemožňujem Bohu robiť zázrak cezo mňa. To už potom nie je Božia vôľa, ale moja. A ja svojou túžbou neustále posúvať veci ďalej a konať ďalšie zázraky narušujem slobodu druhého človeka. Ježiš nechce, aby som ja vyhľadával druhých. Ježiš chce, aby druhí vyhľadávali mňa, a skrze mňa Ježiša.

Modlitba má byť stíšením onej pýchy, ktorá vzrastie, keď sa skrze mňa niečo udeje. Modlitba má byť stíšem duše, chvíľkou samoty v dvojici s Ježišom. Má to byť chvíľka vďaky, chvíľka chvály... Na modlitbu nesmieme zabudnúť. Nesmieme "tlačiť silou na pílu", lebo sa môže zlomiť. Aj tí, ktorí na stavbách vŕtajú, vedia, že ak príliš tlačia na vŕtačku, tá sa veľmi rozhorúči a môže sa zlomiť. Treba chvíľu nechať, kým vŕtačka vychladne, a potom môžeme pokračovať. Treba nechať, aby tá chvíľková túžba robiť ešte väčšie zázraky v nás schladla, aby opäť nie my, ale Boh mohol pôsobiť.