Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh †
a my sme ľud jeho pastviny *
a ovce, ktoré vedie svojou rukou. - R.

Čujte dnes jeho hlas: †
"Nezatvrdzujte svoje srdcia *
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia; *
skúšali ma, hoci moje skutky videli. - R.

Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie *
i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;
tí veru moje cesty neznajú. †
Preto som v svojom hneve prisahal: *
Nevojdú do môjho pokoja." - R.

Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve
a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.

Milý brat, sestra!

Včera sme hovorili o istom stíšení a o modlitbe. Dotkli sme sa významu modlitby v živote človeka, skrze ktorého Boh pôsobí. Dnes môžeme vidieť v evanjeliu jasnejšie odovzdanie sa do Božej vôle. Nerobia ho síce apoštoli, ale robí to človek, ktorý veľmi túžil byť čistý. Čo je zlé na túžbe po čistote? Čo je na tom zlé, ak človek túži byť zdravým?

Nie je to nič zlé. Ale ten človek nám môže ísť v povolaní vzorom. Hovorí: "AK CHCEŠ...!" Vie, že Ježiš má moc aj bez toho, aby on poprosil. Nehovorí: "Ak môžeš..." ale "Ak chceš..." Ježiš nemusel chcieť. No tá odovzdanosť osudu do rúk Boha je mimoriadne vzácna. Jednak - ten človek už nemal čo stratiť. A jednak - ten človek bol pripravený, že Ježiš nemusí chcieť. ... No Ježiš chcel...

5. januára sa mi stala dopravná nehoda vďaka nezodpovednosti iného vodiča, ktorý zrezal mimo dediny zákrutu a ohrozil ma na živote. Auto mám nepojazdné, ale ja som vyviazol bez jediného škriabanca. Situácia bola na 99,5% nepredvídateľná. S takými vecami ako rezanie zákruty, keď vodič v protismere vidí do zákruty vchádzať iné vozidlo idúce oproti nemu - tak s tým sa naozaj nedá počítať. Nedá sa za zlomok sekundy zareagovať a pribrzdiť. Človek nemá čas na to, aby zhodnotil rýchlo situáciu, nieto aby ešte stihol aj pribrzdiť. Zrazu som mal pred sebou auto, ktoré prešlo náhle rezaním zákruty prešlo do protismeru proti mne, a nebol ani čas povedať: "Bože, ak chceš, zachráň ma!" Vyhli sme sa jeden druhému, no ja som dostal práve vďaka tomu, že som sa mu uhýbal, balanc a šiel som "orať pole". A na oráčine pri skokoch na obrovských hrudách zamrznutej zeme mi utrhlo motor. A najzaujímavejšie je, že ten vodič ušiel.

A Boh chcel, aby som sa zachránil! Keď som skákal na tých hrudách, cítil som, ako mi niekto šepká: "Pokoj, nič sa Ti nestane!" Keď prišli policajti, čudovali sa, že som sa na tej oráčine neprevrátil. Nechápali, ako som mohol prelietať oráčinou takmer 80 metrov. Nechápem tomu ani ja. Ale jedno viem: V tom okamihu som už vedel, že už nemám čo stratiť. Okamih lietania autom som prežil v úplnom pokoji. Šok ma chytil až potom.

Dôležité je, že som tu, a že môžem svedčiť o tom, čo všetko dokáže Boh robiť, aby ma chránil. A sú v živote situácie, keď nestihneš povedať ani "Bože, zachráň ma!" A práve tento deň ma povzbudil k tomu, aby som sa viac utiekal k modlitbe a bol Bohu vďačný za dar života. Toto svedectvo o tej nehode nechcem písať preto, že by som chcel šíriť veci na svoju chválu. Naopak - chcem svedčiť, že Boh v našom živote konať CHCE! Ale my mu to musíme dovoliť! Pozvať ho každý deň do prežívania toho dňa, do spoločného kráčania a rozmýšľania, rozhodovania. A keď náhodou stratíme kontrolu nad vecami, aby sme sa nebáli Bohu ponúknuť miesto a povedať mu: "Ak chceš, riaď môj život Ty!"