Utorok

1. ČÍTANIE - Hebr 2, 5-12

Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: "Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy."

Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: "Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť."

ŽALM - Ž 8, 2a+5. 6-7. 8-9
R.: Svojho Syna si ustanovil
za vládcu nad dielami svojich rúk.

Pane, náš Vládca, *
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš? - R.

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, *
slávou a cťou si ho ovenčil.
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *
všetko si mu položil pod nohy: - R.

ovce a všetok domáci statok *
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. - R.

ALELUJA - Porov. 1 Sol 2, 13

Prijmite Božie slovo, nie ako ľudské slovo,
ale - aké naozaj je - ako slovo Božie.

EVANJELIUM - Mk 1, 21b-28

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý."

Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!" Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho."

A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

ZAMYSLENIE

"I žasli..."

Milý brat, sestra!

Keď Ježiš povolal apoštolov, tí ani len netušili, čo všetko zažijú počas najbližších 3 rokov. Prijali pozvanie Ježiša. Ježiš musel byť silnou osobnosťou, keď sa rozhodli zanechať všetko a ísť za ním. Veď ani netušili, čím sa budú živiť, čo budú robiť.. Urobili krok do neznáma. Avšak vzápätí Ježiš prichádza medzi ľudí a urobí niečo zvláštne, čo dovtedy nebolo slýchať - úspešne vyháňa zlého ducha. Predstavil som si apoštolov, ako sa zatvárili, keď túto situáciu videli.

Brat, sestra, aj my sme boli pokrstení a pozvaní k tomu, aby sme Ježiša nasledovali. Neboli sme pozvaní, aby sme ho nasledovali vtedy, keď budeme mať sociálne istoty. Naopak - máme Ježiša nasledovať aj vtedy, keď chýbajú istoty; keď prichádzame medzi neveriacich; keď máme ísť proti prúdu logického myslenia dnešného sveta. Vtedy vo viere a s vierou uvidíme zmysel pozvania a svojho povolania. Máme nasledovať Ježiša, dívať sa, čo a ako robí. Máme sa učiť od Ježiša. Nemôžeme robiť hneď zázraky, a nemôžeme byť hneď majstrami. Najprv sa máme učiť. Máme čítať Božie slovo, máme rozjímať, modliť sa, odporúčať sa do Božích rúk a Jeho starostlivosti. Máme žiť sviatostným životom a viac počúvať ako hovoriť. Ak viac hovoríme ako počúvame, prehlušíme v sebe Božie volanie. Ak viac počúvame ako hovoríme, sme schopní počuť a vidieť veľké znamenia, ktoré sa v našom živote udejú. Kto veľa kecá, málo vníma. Kto veľa vníma, ten viac poznáva. Teda kto veľa kecá, málo poznáva. A potom ľudia poznávajú z takého človeka len jeho reči, a nie Božiu múdrosť.

Si pozvaný, aby si viac počúval a vnímal. Si pozvaný, aby si sa učil. A ja rovnako s Tebou. Si pozvaný, aby si žil nábožne a sväto podľa milosti povolania. Si pozvaný, aby si videl znamenia a uchovával ich vo svojom srdci ako dôkaz, čomu a komu si uveril. Prijmeš toto pozvanie?

MODLITBA

Ježišu, ďakujem Ti, že si ma pozval k nasledovaniu a vnímaniu Božej múdrosti. Prosím Ťa, nauč ma viac počúvať ako hovoriť. Nauč ma viac vnímať a poznávať pravdy a skutky, ktorými ma povzbudzuješ k láske. Amen.