Čakal som, čakal na Pána *
a on sa ku mne sklonil.
Do úst mi vložil pieseň novú, *
chválospev nášmu Bohu. - R.

Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: "Hľa, prichádzam. - R.

Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon." - R.

Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. - R.

Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
Tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi.

Milý brat, milá sestra!

Ako isto vieš, mám svoju malú hudobnú skupinku, s ktorou cvičíme rôzne piesne. Nie je jednoduché ich nacvičiť. Jednak - nikto z nás nie je v hudbe odborníkom, každý sme začiatočníkom na hudobných nástrojoch, učíme sa a trénujeme. Potom sa stretneme, piesne zladíme; uvažujeme, kedy ktorý nástroj v ktorej piesni by mohol hrať. Nikto sa nevenuje trom - štyrom nástrojom. Hrá len na nástroji, na ktorom hrá najlepšie a najradšej. A keďže sme začiatočníci, začiatky sú nielen radostné, ale občas aj krušné, ťažké; často sa treba premáhať, skúšať, objavovať, zlepšovať... Zažívame veľa radosti, ale aj nespokojnosti, keď sa nám nedarí tak, ako sme si to predstavovali.

Evanjelium nám dnes pred oči kladie človeka, ktorý hral iné "piesne" ako my všetci. Slová tejto "piesne" vyzývali ľud k pokániu. To bolo úlohou, ba cieľom Jána Krstiteľa - pripraviť ľud na príchod Pána. A ak mal dosiahnuť kvalitné výsledky, musel veľa trénovať. Jeho "nástrojmi" však boli pôst, modlitba. A v tom sa na púšti cvičil. Stal sa z neho muž modlitby a citlivého vnímania, ku ktorému hovoril sám Boh. A keď prišiel medzi ľudí, nechcel upútavať pozornosť na seba a na svoju "pokoru", ale naopak - pokračoval v tom, čo na púšti trénoval. No a práve tu sa mu prihovára Boh a dáva mu znamenie, podľa ktorého Spasiteľa spozná. A čo robí Ján? Nebojí sa Ježiša postaviť na vyšší piedestál. Ba dokonca ľuďom hovorí: "Ja vás krstím vodou, ale po mne prichádza ten, ktorý vás bude krstiť Duchom Svätým". A keď Ježiša vidí prichádzať, ukáže na neho a povie: "Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta." Ján teda plnil svoje úlohy a svoju povinnosť zodpovedne a dôsledne.

Iba človek pozorný, citlivý, trénovaný v duchovnom živote dokáže byť vnímavý na Božie slovo. Iba taký človek dokáže v hluku sveta spoznávať prejavy a znamenia Božej lásky. Máme teda dve úlohy:

1. Trénovať sa, cvičiť v duchovnom živote - často totiž pre nedostatok času či nechuť zanedbávame svoje duchovné povinnosti. Vždy si nájdeme dôvod, prečo sa práve nemôžeme pomodliť, prečo nemáme čas na čítanie Božieho slova, prečo nemôžeme ostať na svätej omši, či, keď je adorácia, prečo nemôžeme zostať aspoň 5-10 minút, aby sme Pánovi priniesli svoje srdce.

2. zodpovedne si plniť svoje povinnosti - ak si žiak, máš sa učiť - nesedieť za internetom celé hodiny a učenie zanedbávať; ak si rodič, starať sa o rodinu a zveľaďovať ju, neunikať od problémov; ako zamestnanec nerobiť všetko na poslednú chvíľu, ale naozaj včas a poriadne si splniť svoje úlohy... Treba sa vedieť cvičiť v dôslednosti.

Brat, sestra, k tomuto nás pozýva dnešné evanjelium. Ježiš nám daroval vykúpenie. Jeho naše vykúpenie stálo všetko, nás nestálo nič. Možno aj preto si ho nevážime. Robme teda pre našu spásu všetko, čo je našou úlohou, ale robme to naozaj od srdca; nie s plytkou vypočítavosťou, ale s radosťou, že sme povolanými k láske.