Milý brat, sestra!

Ježiš povolal učeníkov, lebo videl, že veľký zástup sa na neho tlačí. Videl trpiacich, ktorí potrebovali uzdravenie. A vedel, že hoci je Božím Synom, stal sa človekom, aby vykúpil človeka, a ako človek má aj svoje hranice. A preto povoláva svojich učeníkov. Neskôr tri roky ich bude učiť, posilňovať, aby potom pokračovali v Jeho začatom diele. Delegoval im úlohu - kázať a vyháňať zlých duchov.

My máme problém: Ak máme nejakú úlohu (nejaké úlohy), ktoré treba splniť, a sami pritom vieme, že je toho veľa, alebo že to sami nezvládneme, mám problém požiadať niekoho o pomoc. Radšej sa trápime sami, lebo sa bojíme, že ak by sme niekomu delegovali nejakú úlohu, neurobil by ju tak, ako by sme to chceli mať. Alebo - možno aj preto, aby sme nezaťažovali nikoho.

Pozri, koho si Ježiš vybral: apoštolov, o ktorých vieme s Božieho slova, že jeden sa hádal o prvenstvo s druhým, tretí chcel, aby na hriešne mesto zostúpil oheň a síra, štvrtý zaprel, piaty zradil, ďalší nevedel vyhnať zlého ducha... Vari mali zmysel len pre Božie veci? Nie. Ale Ježiš si ich vyvolil aj napriek tomu. A vedel, že nie všetko budú vedieť stopercentne. No predsa delegoval úlohy.

A my sa musíme naučiť tiež viac dôverovať ľuďom, ktorých máme okolo seba. Ak máme pocit, že si s niečím nevieme rady, nebojme sa osloviť iných. Mňa niekedy prekvapia tí, od ktorých to najmenej čakám. Pozvi teda do spolupráce tých, ktorých máš rád. Preukážeš im dôstojnosť a dôveru. A potom aj Tebe bude ľahšie, keď budeš vidieť, že aj oni sa obrátia na Teba s dôverou, keď niečo potrebujú. A to bude spoločenstvo upevňovať.