|
1. ČÍTANIE - Hebr 5, 1-10
|
Každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;" ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."
On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.
|
ŽALM - Ž 110, 1. 2. 3. 4
R.: Kriste, ty si kňaz naveky
podľa radu Melchizedechovho.
|
Pán povedal môjmu Pánovi: *
"Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov *
za podnožku tvojim nohám." - R.
Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: *
panuj uprostred svojich nepriateľov. - R.
Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda †
v posvätnej nádhere. *
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. - R.
Pán prisahal a nebude ľutovať: *
"Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." - R.
|
|
ALELUJA - Hebr 4, 12ad
|
Živé je Božie slovo a účinné,
rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
|
|
EVANJELIUM - Mk 2, 18 22
|
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?"
Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
|
| ZAMYSLENIE |
"... myšlienky a úmysly srdca ..."
Milý brat, sestra!
Farizeji sa pridržiavali príkazov a dodržovali zákazy presne nalinajkové, šablónou predpísané. Niekedy sa však zdalo, že nepochopili ducha prikázania. To totiž malo viesť k láske voči Bohu a k morálnym hraniciam. Človek si totiž mal vďaka príkazom vstupovať do svojho vnútra a spytovať sa, že je jeho láska naozaj dokonalá, a či dodržiavaním prikázaní preukazuje Bohu svoju úctu a lásku. Toto dodržiavanie prikázaní z lásky však prešlo do bezduchého zotrvávania na stereotypoch.
Ježiš prináša iný pohľad na svet. Ponúka prehĺbenie lásky. Keď totiž niečo musíme, tam je povinnosť, ale často i nátlak. No ak niečo chceme, tam je dobrá vôľa, ktorú sprevádza láska. A Ježiš túži po tom, aby jeho učeníci "chceli", a nie "museli" dodržiavať pôst.
Iste, povieš si: No tak teda pôst mi je nepríjemný, lebo milujem mäso, tak ja vlastne pôst nechcem, veď Ježiš chce to, aby som "chcel". Aj ja keď nechcem, tak je to ok.
Nie, brat, sestra! Takéto zmýšľanie prestáva byť o Bohu a o láske k Bohu, a začína byť o sebectve a o tom, čo ja chcem. Človek, ktorý Boha miluje, uvedomuje si dobre dôležitosť pôstu vo svojom živote. A z lásky k Bohu tento pôst dodržiava. Nie preto, že musí, ale preto, že chce. A nie preto máme chodiť v nedeľu do kostola, že musíme, ale preto, že chceme. Uvedomujeme si totiž hodnotu nášho vykúpenia, ktoré Ježiša stálo všetko, dokonca život (alebo - neuvedomujeme si?). Ak teda hovorím, že niekoho milujem, robím preto všetko, aby som ho urobil radostným a šťastným... A zároveň to napĺňa radosťou aj mňa samého.
A nebojme sa občas tých situácií, keď sa nám nechce... To je normálne. Sme ľudia a máme aj svoje slabé chvíľky. Ale ak milujeme Boha, premôžeme oné "nechce sa mi" slovami lásky: "z lásky k Tebe idem".
|
|
MODLITBA
|
Ježišu, rozvíjaj, prosím, moju lásku. Cvič ma vo vytrvalosti v dobrom. Uč ma robiť dobro hlavne tam, kde preniká nevôľa alebo nechuť kvôli slabým ľudským pohnútkam. Amen.
|
|