Tlieskajte rukami, všetky národy, *
jasajte Bohu hlasom radostným.
Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, *
nad celou zemou veľký kráľ. - R.

Za jasotu vystupuje Boh, *
Pán vystupuje za hlaholu poľnice.
Spievajte Bohu, spievajte, *
spievajte nášmu kráľovi, spievajte. - R.

Pretože Boh je kráľom celej zeme; *
spievajte mu chválospev.
Boh kraľuje nad národmi, *
Boh sedí na svojom svätom tróne. - R.

Pane, otvor naše srdce,
aby sme porozumeli slovám tvojho Syna.

Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."

Milý brat, sestra!

Premýšľal som, prečo Ježiša považovali za blázna. Veď robil znamenia, ktoré dovtedy nebolo možné vidieť. A napriek tomu si ľudia mysleli, že sa pomiatol...

A potom mi napadlo toto: Ježiš aj so svojimi najbližšími boli v dome. Zišiel sa tam veľký zástup, nemali súkromie, tlačili sa tam na seba, a Ježiš napriek tomu nezareagoval tak, ako by to väčšina čakala: "Počkajte vonku, najeme sa a prídeme". Ježiš ich nechal v dome. Konal úplne inak. A preto sa ľudia divili. To už považovali za absurdné, nenormálne, pomätené.

Ježiš svojich učeníkov, ale aj veľké zástupy často prekvapoval tým, že konal inak, ako sa to čakalo. Ježiš išiel proti prúdu. A možno niekedy aj my svojou vierou, svojím iným postojom k ľuďom, k spravodlivosti a k pomste, postojom lásky, milosrdenstva, odpustenia vyvolávame u ľudí pocit, že sme sa pomiatli. Veď kto dnes odpúšťa niekomu, kto mu ublížil? Iba kresťan - slaboch! Kto sa dnes sem-tam nešmykne do hriechu aj dobrovoľne? Iba hlúpy kresťan je ten, ktorý sa hriechu vyhýba. A kto dnes pripisuje úspechy vo svojom živote nejakému fiktívnemu Bohu, ak nie len kresťan, ktorému dlhé roky vymývali mozog...

Toto sú úvahy sveta. A veľmi nepríjemne na mňa zapôsobil jeden známy, ktorý nie je veriaci, prihlásil sa na ICQ a pozdravil. No kým som stihol odzdraviť, dopísal, že "Máš blbý status" a dal tam rozosmiateho smajka. V statuse som mal tieto slová: "Čo Pán Boh vzal, to aj vrátil... A ešte pridal... Ešte pritom splnil aj moju veľkú túžbu... Neskutočné veci sa dejú, hm... Vďaka Ti, Ježišu! :-)" Priznám sa, že sa ma slová toho kamaráta veľmi tvrdo dotkli. A dosť som to predýchaval, lebo od neho som to nečakal. I keď je neveriaci... Poznáme sa už asi 2 roky a nikdy neprejavil svoju protikresťanskú orientáciu. A tak som mal možnosť pouvažovať, čo ďalej. Považoval ma svojím spôsobom za divného... Ale povedal som si: Ak ma niekto chce súdiť a posudzovať moje postoje či statusy, nech si obuje moje topánky, prejde cestou, ktorou som doteraz kráčal ja, zažije situácie, v ktorých som bol, a potom môže posudzovať moje myšlienky a konanie.

Modlím sa za toho kamaráta, ale možno práve dnes je čas, aby sme sa všetci modlili za tých, ktorí Ježiša ako i veriacich považujú za bláznov. Možno je čas, aby sme sa modlili za blúdiacich a neveriacich, ktorí ešte nespoznali veľkosť lásky Boha.