Bratia, Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky. A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. Veď o ňom znie svedectvo: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."

Pán povedal môjmu Pánovi: *
"Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov *
za podnožku tvojim nohám." - R.

Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: *
panuj uprostred svojich nepriateľov. - R.

Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda †
v posvätnej nádhere. *
Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. - R.

Pán prisahal a nebude ľutovať: *
"Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho." - R.

Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve
a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.

Milý brat, sestra!

Všetky udalosti, o ktorých čítame tento týždeň v evanjeliu, sa odohrávajú práve v sobotu. Prečo práve v sobotu? Vari inokedy Ježiš neuzdravoval?

Ale áno. Problém je však v tom, že práve sobotňajšie zázraky a uzdravenia sa stali terčom poznámok a sporov zo strany farizejov. Ježiš však stavia do prostriedku postihnutého, aby ho videli všetci, a potom sa pýta zástupu, ale hlavne zákonníkov, či slobodno uzdravovať v sobotu.

Centrom pozornosti Boha sa totiž stáva človek, ktorý potrebuje milosrdenstvo a pomoc. Boh nechce, aby sa človek trápil. Naopak - chce, aby človek stál pred ním. Chce, aby sme si aj my sami slabého, chorého, postihnutého, opusteného, špinavého všimli a opýtali sa, či nemôžeme nejako pomôcť. Chce, aby tá láska, ktorou sa On dotýka vyschnutej ruky, prenikla aj do nášho srdca, Chce, aby sme pre blížneho, ktorý naozaj trpí, našli kúsok súcitu. Chce, aby sme sa rovnakou láskou dotýkali chorých rúk aj my sami. Chce, aby sme tvorili spoločenstvo, v ktorého strede sa nachádza niekto, kto potrebuje pomoc.

Tu len treba odlíšiť, ako pomôcť. Ak totiž stretneme opitého žobráka, zrejme nebude najlepšou pomocou dať mu nejaké centy či eurá a pokračovať v ceste, lebo sme si "uspokojili dušu". Taký človek možno potrebuje viac. A možno to, o čo vlastne prosí, ani nepotrebuje, ale je to pre neho dobrým prostriedkom na "vedľajší zárobok".

Brat, sestra, okolo nás je veľa takých ľudí, ktorí by potrebovali byť na chvíľku centrom pozornosti. Sú smutní, znechutení, sklamaní. A my môžeme byť pre nich akýmsi svetielkom. Môžeme ich na chvíľku postaviť do svojej pozornosti a počúvať. A možno nájdeme aj spôsob, ako im pomôcť. Nemusíme zo žobrákov urobiť boháčov. Stačí, keď urobíme niečo dobré a povzbudzujúce pre nášho otca, matku, brata, sestru, kolegu či spolužiaka; pre niekoho, kto potrebuje na chvíľku byť centrom pozornosti láskavého človeka.