|
1. ČÍTANIE - Hebr 7, 25 - 8, 6
|
Bratia, Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.
Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu."
Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach.
|
ŽALM - Ž 40, 7-8a. 8b-9. 10. 17
R.: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
|
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: "Hľa, prichádzam. - R.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon." - R.
Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. - R.
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, *
čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: *
"Nech je zvelebený Pán!" - R.
|
|
ALELUJA - Porov. 2 Tim 1, 10b
|
Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť
a evanjeliom zjavil život.
|
|
EVANJELIUM - Mk 3, 7-12
|
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
|
| ZAMYSLENIE |
"...aby ho zástup netlačil."
Milý brat, sestra!
Všetci, ktorí nejako trpeli, sa chceli Ježiša dotknúť. Ježiš namiesto, aby sa medzi nimi pretŕčal a všetkým sa dal omakať, požiadal učeníkov, aby mu pripravili loďku. Odtiaľ chcel kázať. Chcel mať na chvíľku pokoj. A z tej loďky kázal. Potreboval kľud, sústredenosť, súkromie, aby mohol hovoriť. A hovoril k srdcu každého človeka.
Nie je to nič ojedinelé, ak sa Ježiš na chvíľku odtiahne od ľudí. Kázanie z loďky nám ukazuje, že dôležité je nielen mať zážitok, zažiť zázrak, ale predovšetkým otvoriť svoje srdce a sústredene počúvať hlas Boha.
Denne sa v práci stretávam s veľkou radosťou z toho, ako detci v mojej triede postupujú vpred. Veľmi sa zlepšili od začiatku školského roka. No veľa razy cítim v sebe ctižiadostivosť, aby som pokračoval, aby som bol medzi nimi, aby som... ale zabúdam, že potrebujem si na chvíľku "odsadnúť do loďky", aby ma mohli počúvať. Nemôžem chcieť, aby mali len zážitky (hoci vidím, že práve tie ich ťahajú. Musím im dať podnet, aby sa zamýšľali, ukázať im cestu, a potom sa aj na chvíľku vzdialiť, aby sa sami naučili stáť na vlastných nohách (a to aj vtedy, keď vidím, že ešte sami úplne neustoja).
A to platí pre nás vo všetkom. Radi by sme boli, keby nás ľudia obdivovali, hovorili o nás, brali nás medzi seba a pod. Tu nás môže dokonca prenikať pýcha... Ale je dôležité vedieť v ten správny čas nachvíľku sa vzdialiť. Treba vedieť povedať niekedy na nával povinností aj oné "NIE". A dokonca aj svojmu nadriadenému. Musíme byť objektívni voči sebe. Neberme na plecia viac, ako sami unesieme, len preto, aby sme uspokojili šéfa. Inak by sme sa ľahko mohli vyčerpať. A keď sa vyčerpáme, zoslabneme a nebudeme vládať ďalej. Teda - rozdávajme sa iným, berme povinnosti, ale vždy s rozumom.
|
|
MODLITBA
|
Ježišu, pomôž mi nájsť na chvíľku loďku ticha, kam sa môžem pobrať, aby som si oddýchol od zhonu a naváľaných povinností. Pomôž mi načerpať vždy nové sily k tomu, aby som svoju prácu a svoje poslanie mohol plniť poriadne a svedomito. Amen.
|
|