|
1. ČÍTANIE - Iz 8, 23b - 9, 3
|
V predošlom čase Pán ponížil krajinu Zabulon a krajinu Neftali, ale v poslednom čase oslávi morskú cestu, kraj za Jordánom, územie pohanov.
Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.
Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť.
Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov.
|
ŽALM - Ž 27, 1. 4. 13-14
R.: Pán je moje svetlo a moja spása.
|
Pán je moje svetlo a moja spása, *
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, *
pred kým sa mám strachovať? - R.
O jedno prosím Pána a za tým túžim, *
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu *
a obdivoval jeho chrám. - R.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove *
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; *
srdce maj silné a drž sa Pána. - R.
|
|
2. ČÍTANIE - 1 Kor 1, 10-13. 17
|
Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.
Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. Myslím na to, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov," "Ja Apollov," "Ja zasa Kéfasov," "A ja Kristov."
Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?
Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž.
|
|
ALELUJA - Mt 4, 23
|
Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve
a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
|
|
EVANJELIUM - Mt 4, 12-23
|
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti."
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.
|
|
ALEBO KRATŠIE - Mt 4, 12-17
|
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti."
Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
|
| ZAMYSLENIE |
"... uzrie svetlo ..."
Milý brat, milá sestra!
Nedávno som čítal životopis vedca Alberta Einsteina, o ktorom bolo napísané, že "uzrel svetlo sveta" 14. marca 1879. Každému je jasné, že tento pojem znamená "narodil sa". V bežnom žiote uzrieť svetlo však možno iba vtedy, keď okolo je väčšia tma, a teda svetlo je pozorovateľnejšie. Cez deň na oblohe nevidíme hviezdy, pretože svieti tá k nám najbližšia hviezda - slnko. Zatieňuje svetlo ostatných hviezd. No keď nastane tma, uvidíme hviezdy.
Uzrieť svetlo sveta - narodiť sa. Uzrieť svetlo - žiť vo tme. Toto sú dva obrazy, s ktorými som sa pri dnešnom rozjímaní pohral. A uvedomil som si, ako blízko sú tieto dva pojmy v duchovnom živote kresťana. Keď sa narodíme, uzrieme svetlo sveta. Keď prijmeme krst, stávame sa Božími deťmi a máme nádej, lebo vo tme nám bude svietiť Kristus. Krst je vlastne aj novým narodením sa. Je zároveň povolaním k tomu, aby sme Krista nasledovali, no zároveň aby sme sa sami stávali zdrojom oného svetla, ktoré bude svietiť ďalej iným ľuďom.
V druhom čítaní však Pavol dôrazne upozorňuje, že ak chceme byť svetlom sveta, ak chceme žiariť v duchovnej tme iných ľudí, nemôžeme nemyslieť na to, kto nás k tomu povolal a kto bol za nás ukrižovaný. Teda - ak boli aj apoštoli pozvaní, aby pomáhali hlásať Božie slovo a robiť aj zázraky medzi ľuďmi, predsa však náplňou ich života bolo nasledovanie Ježiša a napojenie sa na neho. Ježiš mal byť stredobodom ich pozornosti. Ak Pavol nehlásal Božie slovo vo svojom mene. On ho hlásal v mene Ježiša Krista, teda toho, ktorý ho povolal. A ak aj my chceme byť svetlom sveta a nádejou pre zblúdilých, nesmieme zabudnúť práve na túto skutočnosť - byť nádejou v mene Ježiša Krista. Nemôžeme hlásať seba. Nemôžeme seba ukrižovať. Neboli sme ukrižovaní za nikoho. My sme nasledovníkmi niekoho, v mene koho Božie slovo hlásame.
Teda sme nádejou v mene Ježiša. Sme povolaní Ježišom Kristom k tomu, aby sme neúnavne pracovali na vzraste Božieho kráľovstva medzi ľuďmi. Sme pozvaní k tomu, aby sme nepremrhali čas a žili sväto. Svojím životom, svojimi slovami, svojím zmýšľaním môžeme byť vzorom iným. Nech nás však charakterizuje prirodzenosť, uvoľnenosť, vyrovnanosť, pokoj, ktoré tento svet potrebuje. Tento svet potrebuje vidieť nie kresťanov plačúcich nad zlobou doby, ale kresťanov, ktorí majú v Bohu nádej a istotu.
|
|
MODLITBA
|
Pane Ježišu, Ty si svetlo môjho života. Chcem patriť celý Tebe. Chcem žiť životom kresťana, ktorý má nádej, že bude spasený. Túžim sa privinúť viac k Tvojmu srdcu. Prosím, naplň ma svojím pokojom a nádejou. Amen.
|
|