|
1. ČÍTANIE - Hebr 11, 1-2. 8-19
|
Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.
S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.
S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.
Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.
Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.
|
ŽALM - Lk 1, 69-70. 71-72. 73-75
R.: Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil svoj ľud.
|
A vzbudil nám mocného Spasiteľa *
z rodu Dávida, svojho služobníka,
ako odpradávna hovoril *
ústami svojich svätých prorokov, - R.
že nás oslobodí od našich nepriateľov *
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom *
a pamätá na svoju svätú zmluvu, - R.
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
aby sme mu bez strachu slúžili *
vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky dni nášho života. - R.
|
|
ALELUJA - Porov. Jn 3, 16
|
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna;
každý, kto v neho verí, má večný život.
|
|
EVANJELIUM - Mk 4, 35-41
|
Keď' sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: "Prejdime na druhý breh." I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?"
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"
|
| ZAMYSLENIE |
"Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?"
Milý brat, sestra!
Niekedy si kladieme otázku: Čo z toho, ak na mojej lodi života je Ježiš, v ktorého verím, že je so mnou, keď on "spí", a ja mám pocit, že sa tá loď potápa?! Aj sa tak niekedy deje. A teraz v tomto príbehu Ježiš vstane, utíši more, ale otočí sa k učeníkom a opýta sa ich: "Ešte stále nemáte vieru?" Čo je potom tá viera? Veď loď sa topí, Ježiš nekoná, a ja sa cítim zúfalý aj napriek tomu, že na tej mojej lodi je Ježiš.
Aha - cítim sa zúfalý... Tu je problém. Prečo sa tak cítim? Pretože skúšam všetko, čo mi napadne, aby som nebezpečenstvo odstránil, ale nedarí sa mi. Až v poslednej chvíli sa obrátim na Ježiša. Ale nepoprosím ho o pomoc, ale tvrdo, nemilosrdne mu vytknem, že nedbá o moje potreby.
Takto konáme, brat, sestra! Ak ide niečo vážne v našom živote, snažíme sa tomu zabrániť, všetko do toho vkladáme... Ale sú situácie, ktoré my, ľudia, nezvládneme. Potrebujeme Božiu pomoc. No napriek tomu až do poslednej chvíle bojujeme sami. Ježiša máme na lodi života, chodíme do kostola, čítame Písmo, modlíme sa, a napriek tomu sa nič nedeje. Prečo? Pretože konáme sami! Nebudíme Ježiša, ale sami sa chceme popasovať.
Preto - urobme jednu vec tak, ako urobili učeníci: Zobuďme Ježiša. Ale narozdiel od nich nevytýkajme mu, v akej situácii sme. Naopak - vysvetlime mu, že sme slabí a niektoré veci nám s rúk akosi unikajú. Namiesto výčitiek mu povedzme:
|
|
MODLITBA
|
Pane, som slabý a hriešny, nemám dostatočnú vieru, aby som zmenil niektoré veci v mojom živote. Ty, prosím, utíš, more môjho života: Viem, že to dokážeš, a viem, že nechceš, aby som sa potopil. Prevezmi kormidlo mojej lode, lebo mám pocit, že blúdim, že hyniem... Amen.
|
|