Keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách. - R.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, *
čo nedvíha svoju dušu k márnosti. - R.

Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. - R.

Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy
a pochodeň na mojich chodníkoch.

Milý brat, sestra!

Pri čítaní dnešného evanjelia som si uvedomil, koľkí ľudia (a ja veru patrím medzi nich), sú neslobodní. Skrývajú tajomstvá svojho života, hrajú sa na niekoho iného, ako v skutočnosti sú. Pred ľuďmi sa chcú zdať dobrými, ale v skutočnosti srdce majú plné hriechu a náklonnosti. A to tajenie skutočností ich robí neslobodným. A keď uvažujem o tom, že pokora je predovšetkým pravda o sebe, tak prichádzam na to, že drvivá väčšina z nás trpíme pýchou. Chceme sa zdať inými, lepšími ako sme.

Ale to je možno že v spoločnosti bežné. Veď nie je ani dobré, ak svet vie o všetkých našich tajomstvách. Tak, ako sú medzi nami ľudia dobromyseľní a láskaví, sú medzi nami aj ľudia plní zla a nenávisti. Tí by mnoho vecí vedeli zneužiť. Tí dokážu aj dobré veci obrátiť na zlé. Domýšľajú si, prekrúcajú, klamú...

Predstav si, brat, sestra, slobodu človeka, ktorý nemá čo tajiť. Predstav si človeka, ktorý sa nebojí o to, ako ho ľudia budú vnímať. Predstav si človeka, ktorý nemá čo skrývať, ale dobrovoľne sa priznáva k všetkému, aj tomu zlému, ak niečo také učiní. To je pokorný človek! Lenže takto môže konať a žiť iba človek, ktorý sa zo všetkých síl snaží dodržať morálne a mravné zásady. Hriech, ktorý často zatajujeme (niekto dokonca aj na spovedi, aby sa nemusel hanbiť), je len dôkazom toho, že sme si dovolili prekročiť mravné a morálne hranice vymedzené Božím či občianskym zákonom. A aby na to ľudia neprišli...

Lenže pred Bohom nič nie je utajené. Boh vidí aj to, čo nikto iný na svete. Pred Boh je naše srdce ako otvorená kniha, z ktorej On sám číta a vidí naše motívy, naše pohnútky, naše túžby a naše hriechy. Pred ním neutajíme vôbec nič. Avšak ak Boha vnímame vo svojom živote ako milosrdného Otca, tak zo všetkých síl sa usilujeme oné morálne a mravné hranice dodržať, lebo - ktorého otca by potešila zločinnosť svojho syna?! A máš nádej, že Ti Boh odpustí, ak ho máš naozaj rád. Dokonca - a sám som svedkom tejto skutočnosti - aj napriek pádom do toho istého hriechu Ťa bude Boh požehnávať, a budeš to citeľne vnímať.

A tak, brat, sestra, nezabudni, že Boh vidí viac ako my, ľudia. Boh vidí všetko. Nezabudni však, že Božia láska k nám je väčšia ako akýkoľvek, aj ten najťažší hriech, ktorý úprimne oľutujeme a budeme sa mu zo všetkých síl vyhýbať.