Milý brat, milá sestra!

V rámci našich pravidelných nácvikov máme na začiatku aj modlitbu a máme pripravené citáty z evanjelia na úzkych lístočkoch. Každý ťahá jeden lístoček a potom po krtučkom rozjímaní sa zdieľame, koho čo oslovilo. Jeden náš člen však je medzi nami známy tým, že hoci máme viac ako 150 lístočkov v krabici, predsa vytiahne skoro vždy nejaké blahoslavenstvo. Dokonca dva alebo tri razy vytiahol každý štvrtok to isté blahoslavenstvo: "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha." A tak keď si podávame krabicu, už sa len smejeme a pripomíname s úsmevom tomu nášmu kamarátovi, že nech skúsi vytiahnuť aj niečo iné ako blahoslavenstvo.

Pri poslednom ťahaní mi však skôr, ako vytiahol lístoček, napadlo: Je to náhoda? Zo 150 lístočkov ťahať takmer vždy tie isté štyri? A čo keď mu Boh chce naznačiť niečo, čo naznačuje aj nám z dnešnej liturgie slova? Totiž Ježiš krátko po svojom krste vystúpil na Olivovú horu a predniesol túto (my to dnes voláme) ústavu Cirkvi. Ježiš totiž v blahoslavenstvách nielen dobrorečí, chváli tých, ktorí žijú podľa Božej vôle, ale dokonca im naznačuje, čo získajú za to, že žijú podľa Božej vôle. Totiž - "Blahoslavení ..., lebo oni ..." Je to prísľub odmeny pre každého, kto je chudobný v duchu, tichý, lačný a smädný po spravodlivosti, milosrdný, čistého srdca, šíriaci pokoj a prenasledovaný pre spravodlivosť.

Ak sa na tie blahoslavenstvá dobre pozrieš, brat, sestra, zistíš, že nie sú ťažké. Teoreticky žiť podľa nich nie je problém. Ale sám vieš, že dnešný svet nám ponúka omnoho "lákavejšie" ponuky, ktorým človek podľahne. Blahoslavenstvá sa totiž odvolávajú na niečo, čo príde po tomto živote. Dnešný svet ponúka "odmenu" dnes. A tak ľudia si hovoria - "Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche". Berú, čo im život hneď ponúka. Často sú to hodnoty, ktoré pozornosť človeka odvádzajú od iných a uzatvárajú ho do seba, do svojho egoistického sveta, kde niet miesta ani pre Boha, ani pre iného človeka. Vlastné EGO je to, čo zapĺňa srdce takého človeka.

A preto žiť tieto blahoslavenstvá napríklad v kláštore nie je až také ťažké, lebo jedinými nástrahami sú vzťahy medzi bratmi. Ale vo svete okrem týchto vzťahov vládne obrovské množstvo rozličných pokušení, ktoré nielenže narušujú, ale doslova ničia hodnoty, ktoré ponúkaju blahoslavenstvá.

Napadlo mi teda, či Boh nenaznačuje môjmu kamarátovi, ale aj každému jednému z nás, aby sme si dávali pozor na skutočné a pravé hodnoty. Ak totiž niekto získa vždy citát s blahoslavenstvom o čistom srdci, neznamená priamo, že nemá čisté srdce. Môže to znamenať niečo úplne iné - totiž výzvu na ochranu, zastávanie sa čistoty srdca. Môže to byť výzva chrániť seba, ale aj chrániť niekoho iného pred hriechom. Môže to byť výzva k tomu, aby som druhým ľuďom naznačil, aké nestále sú hodnoty tohto sveta, ktorý ponúka "odmenu hneď", no nenapĺňajú, a kde sú pravé hodnoty, za ktoré odmena príde síce možno trochu neskôr, ale o to bude trvácejšia a istejšia. Premýšľajme teda, čo znamenajú pre nás tieto blahoslavenstvá, a v čom sa dotýkajú nášho srdca.