Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí. R.

Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi. R.

Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo
v opevnenom meste. R.

Už som si v strachu hovoril: *
“Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe. R.

Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým,
čo si počínajú pyšne. R.

Veľký prorok povstal medzi nami
a Boh navštívil svoj ľud.

Milý brat, sestra!

Dnes má sviatok jeden z mojich naobľúbenejších svätcov - sv. Ján Bosco, patrón mládeže, chudobných detí, sirôt. Na dnes zároveň vyšla aj lekcia z evanjelia, v ktorom sa dočítame o vyháňaní celého pluku zlých duchov prostredníctvom Ježiša. Keď som si uvedomil, čo tieto dva momenty znamenajú, uvedomil som niečo prekrásne:

Don Bosco vďaka milosti, ktorú dostal od Boha, robil medzi mládežou presne toto isté, len možno menej viditeľne. Vyháňal zlo zo sŕdc detí a mládeže. Na začiatku svojej "kariéry" si uvedomil, k čomu ho Boh volá - meniť vlkov na baránky. Nevedel ako, ale túžil veľmi pomôcť mládeži, ktorá už nemala nikoho. Šiel teda do väzenia, aby sa tam pozrel, čo by mohol pre detských väzňov robiť. Tu zbadal, že mládež je už "zdrevenelá"; ťažko možno ohnúť, formovať srdce mladíka, ktorý veľa rokov žil v biede, neláske, a pre zachovanie svojho života bol pripravený kradnúť, klamať, dokonca aj mlátiť či zabiť. Don Bosco vedel, že treba začať pôsobiť skôr. Napriek tomu žiadal mesto o to, aby mohol väzňov brať na lúku. Chcel, aby aj títo väzni v sebe objavili, že majú svoju dôstojnosť. Riskoval svoju vlastnú slobodu pre slobodu iných, za ktorých by už nik nedával "ruky do ohňa". Riskoval pre tých, o ktorých si všetci mysleli, že ich už nikto na tomto svete neskrotí.

Ježiš urobil zázrak slovom - vyhnal zlých duchov slovami "Vyjdi z tohoto človeka!" Don Bosco to nerobil takto. Dosiahol však (možno povedať) to isté, ale inak. Kým Ježiš ako Boží Syn má moc vyháňať zlého ducha svojím slovom, Don Bosco (a verím, že aj my všetci) máme možnosť vyháňať zlého ducha a zlo láskou. Sám som svedkom, že ak naozaj mám niekoho rád a zaujímam sa o neho, a on to bude cítiť, a zároveň bude cítiť, že pri mne získava svoju dôstojnosť, začína bezhranične dôverovať. Nechce stratiť niečo, čo doteraz nemal a zrazu má. Nechce stratiť niečo, čo ho robí šťastným. Nechce stratiť niekoho, kto ho robí šťastným. Chce cítiť už len to, čo zaregistroval - lásku. Úprimnú, nezištnú, istú a bezpečnú lásku, o ktorú sa môže oprieť ako nikdy predtým.

Hovorí sa, že láska dokáže hory prenášať. A hovorí sa, že pre lásku sa človek dokáže aj meniť. Životy mnohých svätcov, medzi iným aj Don Bosca, o tom svedčia. Moja mnohoročná prax v živote podľa jednej myšlienky Don Bosca o tom svedčí tiež. Don Bosco totiž tvrdil:

"V každom, aj v tom najskazenejšom mladom človeku je niečo dobré, čo treba objaviť, zachytiť a rozvíjať." A platí to nielen o mladom človeku, ale o každom človeku. Len niekedy je veľmi ťažké to dobro nájsť. Ale kto má trpezlivosť, objaví to. A tým dobrom je to, že každý jeden človek (a hlavne mladí, ktorí nemajú dnes veľmi naplnený život) má svoju dôstojnosť a túži milovať a byť milovaným. Ale to zistí, až sa stretne prvý raz s človekom, ktorý sa mu stane v láske vzorom.