1. ČÍTANIE - Mal 3, 1-4
|
Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.
Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví?
Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti.
Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych.“
|
ALEBO - Hebr 2, 14-18
|
Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj Ježiš mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.
Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.
|
ŽALM - Ž 24, 7. 8. 9. 10
R.: Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
|
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy. R.
Kto je ten kráľ slávy? †
Pán silný a mocný, *
Pán mocný v boji. R.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
a vyvýšte sa, brány prastaré, *
lebo má vstúpiť kráľ slávy. R.
Kto je ten kráľ slávy? †
Pán zástupov, *
to je ten kráľ slávy. R.
|
ALELUJA - Porov. Lk 2, 32
|
Pán je svetlo národov,
Pán je sláva svojho ľudu.
|
EVANJELIUM - Lk 2, 22-40
|
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
|
ALEBO KRATŠIE - Lk 2, 22-32
|
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
|
ZAMYSLENIE |
"... aby ho predstavili Pánovi ..."
Milý brat, sestra!
Svätá Rodina mala za sebou veľmi ťažké dva mesiace. Sčítanie ľudu, pričom sa museli pobrať do mestečka Betlehem na zápis. Mária bola v tom čase v požehnanom stave. Dieťa sa narodilo v krutých podmienkach chudoby. Akoby to nestačilo, Herodes hľadal dieťa a dal zabiť všetky deti do dvoch rokov. Aby Rodina pred týmto osudom zachránila Božie dieťatko, musela utekať do Egypta. Krátko na to Herodes zomiera, Rodina opäť prekonáva únavnú cestu do Galiley. Možno prišli deň - dva pred ukončím "času očisťovania sa" ženy, a bolo treba priniesť Dieťa do chrámu, aby ho predstavili Pánovi. A hoci istotne boli utrápení, unavení, predsa to, čo predpisoval zákon, splnili.
Láska k Ukrižovanému a Zmŕtvychvstalému, ktorý sa za nás obetoval, aby sme my mohli mať večný život, by nás mala viesť k tomu, aby sme plnili, čo od nás Boh chce. Medzi inými je to aj svätenie nedieľ, ako aj prinášanie svojich detí do chrámu, čím ich vedieme k láske k Bohu.
Tento týždeň som veľmi nestíhal písať zamyslenia, a na dnešný deň som mal pripravené niečo iné. Ale niečo sa udialo (nechcem bližšie špecifikovať z praktických dôvodov), a rozhodol som sa napísať iné zamyslenie. Totiž - či je hriech neísť na sv. omšu v nedeľu, keď napríklad niekto má v ten deň v práci dennú smenu - napríklad hasiči, lekári, policajti a pod. Je to práca, ktorú nemožno odložiť, a nemožno povedať, že "ja som katolík, a preto neberiem službu v nedeľu." Prirodzene že potom človek nemá šancu zúčastniť sa na sv. omši v tú nedeľu. Je to hriech?
Odpoviem trochu nepriamo. Totiž situácia takejto nedeľnej smeny sa v živote človeka z času na čas bude opakovať. No nejedná sa o každú nedeľu. A tak uspokojiť sa s tým, že "nemôžem ísť na omšu, lebo mám smenu", zrejme nie je dostačujúce. Myslím si, že nikto nebýva tak ďaleko od civilizácie, aby nemohol priniesť Pánovi obetu. V čom spočíva táto obeta? Nie je veľkým problémom zistiť, kde na okolí sa slúži v sobotu večer svätá omša s platnosťou na nedeľu. Ak by to bolo aj o dve-tri dediny ďalej, kladiem otázku, či nie je Boh hoden obety trochu času a peňazí, aby sme tam precestovali alebo niekoho požiadali o odvoz-dovoz, aby sme splnili našu úlohu. Ak odpovieme, že nemáme na to, aby sme takto učinili, potom chýba nám dôvera, že nám v tom Boh pomôže (finančne aj inak), a okrem toho - priznajme si - sme aj leniví a pohodlní. Ak však odpovieme, že Boh je hoden tejto obety (napokon, veď nám vlastnou krvou zaplatil za vykúpenie a možnosť spásy!!!), potom sme na dobrej ceste k spáse.
Všeobecne platí jedno príslovie: "Kto chce, hľadá spôsob; kto nechce, hľadá dôvod." Položme si teda otázku: Hľadám spôsob, a či dôvod? Pozrime na Rodinu, ktorá po ťažkých dvoch mesiacoch s láskou splnila to, čo predpisoval zákon. A Boh si to ocenil. A čo Ty? Čo Tebe bráni, aby si splnila to, čo sa od Teba čaká? Ak Ti niečo môže brániť, tak to nie je vzdialenosť, nie sú to peniaze, nie je to doprava, ale jedine Tvoja vlastná neochota, ktorá vychádza zo slabej lásky. A nad tým sa zamyslieť môžeš Ty, môžem ja, a všetci, ktorí tieto riadky čítame.
|
MODLITBA
|
Ježišu, vždy mi dávaj do srdca nielen túžby a prosby, ale aj ochotu a rozhodnutie pre obetu, ktorú Ti budem prinášať s láskou a s dôverou, že sa vždy o mňa postaráš. Amen.
|
|