1. ČÍTANIE - Hebr 12, 18-19. 21-24
|
Bratia, nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo. A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: „Zľakol som sa a trasiem sa.“
No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.
|
ŽALM - Ž 48, 2-3a. 3b-4. 9. 10-11
R.: Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.
|
Veľký je Pán a hoden každej chvály *
v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, *
je celej zemi na radosť. R.
Vrch Sion, tajomný príbytok, *
je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch *
ako istá ochrana. R.
Čo sme počuli, to sme aj videli *
v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha: *
Boh ho založil naveky. R.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo *
uprostred tvojho chrámu.
Ako tvoje meno, Bože, †
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; *
tvoja pravica je plná spravodlivosti. R.
|
ALELUJA - Mk 1, 15bc
|
Priblížilo sa Božie kráľovstvo.
Kajajte sa a verte evanjeliu.
|
EVANJELIUM - Mk 6, 7-13
|
Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.
A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“
Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
|
ZAMYSLENIE |
"... keby vás na niektorom mieste neprijali ..."
Milý brat, sestra!
Je to krásne, keď človek začne hovoriť a všetci ho so zatajeným dychom počúvajú. Stáva sa to vtedy, keď ten človek hovorí o téme veľmi závažnej, aktuálnej, zaujímavej. Keď hovorí o téme, ktorá sa poslucháčov úzko dotýka. Vtedy poslúchači "lapajú po vzduchu." A človek má pocit, že mal možnosť predniesť krásny prejav a silné slová.
Akým trpkým sklamaním však je pre človeka, ak jeho slová neprijmú. Človek by dal "svoje srdce na zlatej tácke" tomu človeku, ktorému vysvetľuje, dohovára, povzbudzuje, no ten druhý ho neprijíma. Aké trpké...!
Ale na toto musíme byť pripravení aj my. Týka sa to tak hlásania evanjelia, ako aj všetkých našich postojov, názorov, hodnôt... Aj keď máme pravdu alebo konáme dobro, dočkáme sa nepochopenia, protirečenia, podrazov, intríg, obrátenia našich vlastných slov proti nám. Na toto treba byť pripravení. Ježiš to v dnešnom evanjeliu celkom konkrétne naznačil. Totiž že hoci budeme bojovať o spravodlivosť, nie každý nás prijme. Nemôžeme to pripisovať len vlastnej chybe (ak len skutočne svojím životom nepohoršujeme). Ľudia sú slobodní a sami sa rozhodnú, či Božie slovo a naše názory prijmú alebo akceptujú, alebo sa rozhodnú postaviť sa na odpor.
Stáva sa, že nás z neprijatia naplní aj hnev. Musíme ho ovládnuť. Hnev totiž vynucuje pomstu. A pomsta patrí jedine Bohu. Skôr sa pokúsme nechať tých ľudí slobodných, odviazať sa od pocitu túžby po úspechu, a začnbime pracovať na ich spáse tým, že po vykonaní všetkého, čo bolo v našich silách, sa za tých ľudí budeme modliť.
|
MODLITBA
|
Ježišu, prosím Ťa o obrátenie tých ľudí, ktorí často až neprijemne bojujú proti pravdám a spravodlivosti. Nájdi vo svojom srdci toľko milosrdenstva, aby títo ľudia spoznali Tvoju skutočnú lásku a tá ich pohne k zamýšľaniu sa nad sebou. A mne daj, prosím, dostatok pokoja pri rozhovoroch s takýmito ľuďmi. Amen.
|
|