Milý brat, milá sestra!
Sledoval som v televízii jedno vysielanie pre mládež, v ktorom práve prebiehala diskusia na tému: Ako nezhnusiť deťom školu. Bol tam aj učiteľ, ktorý z vlastnej skúsenosti so žiakmi povedal, že každý žiak (ale platí to pre každého z nás) si potrebuje v tom-ktorom kolektíve budovať určité sociálne postavenie. Jeho postoj k škole, k učeniu, ku kamarátom silno závisí od toho, čo sa v danom kolektíve uznáva ako dôležité.
Sú kolektívy, kde sa žiaci pretekajú v súťaži o najlepšie výsledky. Tam sa každý snaží učiť čo najlepšie, aby mohol byť v kolektíve uznávaný. Potom sú kolektívy, kde každý, kto sa dobre učí, je považovaný za bifľoša a v popredí sú iné záujmy sociálneho (možno niekedy až asociálneho) charakteru - napríklad partie, vzťahy a pod. Ak v takejto partii si vedúce postavenie vydobijú silnejší jednotlivci alebo takí, ktorí si získavajú úctu ostatných spolužiakov svojou revoltou voči učiteľom, dokážu strhnúť veľkú časť kolektívu. V takomto kolektíve potom nie sú v popredí vylsedky učenia, ale ich postoje: "Ale si tomu učiteľovi dal! Ale si mu ukázal! Máš kopu báb / chalanov - ty si frajer!"
Teda - obvykle viacerí sa snažia dosiahnuť úctu tým, že robia to, čo sa ostatným páči. Jednoducho - chcú byť tiež obľúbení. Každý človek túži získať obdiv či úctu. To je v prirodzenosti človeka. Lenže často sa stáva, že práve kvôli tomu, aby si získal určitý status, postavenie, obľubú či úctu, sa pridáva do partie, ktorá nie práve najlepším spôsobom upútava pozornosť spoločnosti. Často sa uchyľujú k asociálnym, či dokonca antisociálnym prejavom. Dôležitosť môže mať to, kto má koľko vzťahov s dievčatami, kto ako dokáže vynadať učiteľovi, kto sa ako dokáže slabšiemu vysmievať prípadne ho zmlátiť, kto ako dokáže kradnúť a pod, dokonca vzájomne si dokazovať, kto je v týchto prejavoch lepší...
Na rovinu: "Ak chceš zapadnúť, musíš vo svetle svietiť a vo tme zhasnúť." - takto by som opísal očakávanie kolektívu.
Brat, sestra, ale načo máme svetlo? Na to, aby sme si svietili tam, kde je tma. Svetlo by neplnilo svoju funkciu vtedy, keby sme ho schovali. Svietiť má práve zmysel vo tme. Teda ak chceme svietiť, ak chceme žiariť, ak chceme plniť úlohu "svetla sveta" a "soli zeme", potom nesmieme zapadnúť vo všetkom do kolektívu. Naopak, musíme spozorovať, čo je dobré, a čo už je hriech. Dobré veci treba rozvíjať, no zlé veci a hriechy treba eliminovať. A Ježiš túži po tom, aby sme boli "svetlom sveta" a "soľou zeme". Chce, aby sme tak robili dobré skutky, aby nás ľudia videli. Ale to nestačí. Ježiš dodáva, že máme robiť tie skutky preto, aby ľudia oslavovali Boha. Teda nie nás, ale Otca, ktorý je na nebesiach. A to už je o inom ako o kolektíve. To je o inom ako o vydobíjaní si úcty ostatných spolužiakov alebo kolegov. Je to o presvedčení a o viere Ježišovi, že Ježiš nás dokáže milovať viac ako hociktorý človek, vážiť a ctiť viac ako hocijaký kolektív.
Oproti sebe stoja takto dva záujmy:
1. Záujem o obdiv, úctu a zaradenie sa do kolektívu - môžem sa stať obľúbeným v kolektíve (veď preto sa do neho zaraďujem, a musím sa preto vzdať aj určitých morálnych hodnôt)
2. Záujem byť "svetlom sveta" a "soľou zeme" - hoci chcem mať dobrých kamarátov, nestojí mi to však za to, aby som stratil Boha a radšej si zvolím nemať kamarátov, ako mať falošných a zlých kamarátov.
Často sa tieto dva prúdy nestretnú. Musí to byť výnimočný kolektív, aby sa tieto záujmy stretli. To, čo si vyvolíš, je už na Tebe. Jedno je isté: Tú lásku Ježiša treba osobne zažiť, aby sme aspoň trochu pochopili, aká hlboká a nekonečná je Božia láska. Keby sme vedeli, ako nás Boh miluje, nikdy by sme netúžili po úcte od človeka, a nikdy by sme sa netúžili zaradiť do kolektívu, ktorý je vo svojom správaní až asociálny. Ak ju necítime, tak je to preto, lebo stále túžime po niečom veľmi povrchnom.
Ideálne by bolo v kolektíve byť sám sebou, nezávislým od ostatných, od ich úcty, rešpektu, obdivu. Konať to, čo cítim, že konať mám. Žiť vieru bez toho, aby som sa bál, kto sa mi za to vysmeje. Žiť vo vnútornom vyrovnaní, že ľudia mi nemôžu ublížiť ničím. Žiť v pokoji a čistote srdca. A vtedy budeme žiariť. Žiara bude vychádzať z našej prirodzenosti, úprimnosti, jednoduchosti, čistoty.
K tomu Ťa povzbudzujem a želám Ti, aby si sa vždy (aj keď je to niekedy ťažké) rozhodol byť svetlom sveta a soľou zeme, a aby si sa nestával tmou tam, kde je tma, len aby si získal rešpekt a úctu.