|
1. ČÍTANIE - Gn 1, 1-19
|
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.
Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou.
A nastal večer a ráno, prvý deň.
Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom.
A nastal večer a ráno, druhý deň.
Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.
Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, tretí deň.
Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, štvrtý deň.
|
ŽALM - Ž 104, 1-2a. 5-6. 10+12. 24+35c
R.: Zo svojich diel nech sa teší Pán.
|
Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali. R.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. R.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.
|
|
ALELUJA - Mt 4, 23
|
Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve
a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
|
|
EVANJELIUM - Mk 6, 53-56
|
Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
|
| ZAMYSLENIE |
"Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou."
Milý brat, sestra!
Dnes ma oslovilo prvé čítanie. V ňom sa stále spomína oddeľovanie - najprv svetla od tmy, potom vody od vôd. Svetlo Boh nazval dňom, tmu nocou. Oddelil tak deň od noci. Vodu nad oblohou nazýva nebom, neskôr, keď sa oddelí masa vôd od súše, nazve tú "vodu" pod oblohou morom. A opäť tvorí vládcov svetla a tmy - slnko a mesiac s hviezdami.
Mnohí sa pozastavujú nad tým, ako mohol Boh stvoriť svet za 6 dní. Sami sa ale môžeme v tejto úvahe presvedčiť, že pojmy deň a noc sú relatívne. My v našich zemepisných šírkach máme priemernú dĺžku dňa a noci 12 hodín. Ten čas je charakterizovaný svetlom - dňom, keď slnko svieti na našu pologuľu, a tmou - nocou, kedy slnko zasahuje svojimi ľúčmi opačnú pologuľu. Presuňme sa však za severný polárny kruh, a zrazu zistíme že sa deň aj noc natiahnu na pol roka. Pol roka majú v tých končinách svetlo, a pol roka tmu. Ľudia si už zvykli, ale tu krásne vidno relativitu pojmov "deň - noc".
Boh tieto pojmy oddeľuje. Dáva im zmysel. Dáva im meno. Dáva im funkciu. Dokonca dáva im vládcov. A zaujímavé je, že v tomto obraze stvorenia sú vládcami podobné telesá. Dňu vládne slnko - a sami vieme, že ak by slnko nesvietilo, nemali by sme svetlo. No noci vládne mesiac, ale nerobí noc tmavou, lež presvetľuje ju. Keby sme nemali mesiac, iba by sa tma prehĺbila, ale denné svetlo by sa nezmenilo. Mesiac len odráža svetlo slnka.
Dlhé astronomicko-teologické úvahy? Nuž, brat, sestra, mňa fascinuje práve mesiac. Lebo podobá sa na nás. Slnkom je Boh, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi. On nám dáva život, on nám dáva svetlo i teplo. Bez slnka by sme nevydržali. Bez Boha by sme žiť v skutočnosti nemohli. To pochopíme všetci, aj neveriaci, keď sa naplní náš čas a budeme Boha a jeho pôsobiacu ruku v našom prežitom živote vidieť na vlastné oči. Život bez Boha je tmou. A ak chceme presvetliť tú "tmu", musíme odrážať Božie svetlo. Sami nie sme zdrojom svetla. Boh je zdrojom svetla. Keby sme neexistovali, nič by to nezmenilo na existencii Boha. No ak by Boh neexistoval, "zmenila" by sa naša existencia. Neexistovali by sme v tejto forme.
Ak teda chceme tomuto svetu priniesť svetlo, aby nežilo vo tmách, sami musíme svetlo čerpať. A môžeme ho čerpať tým, že si nájdeme čas na duchovné prehĺbenie svojho života. Nájdime si čas na to, aby nás Boh mohol svojou láskou a pokojom prežiariť. Zložme svoje ruky k modlitbe, navštívme Krista v Eucharistii, a ak nám niečo bráni a tieni tomu, aby sme mali srdce prežiarené (hriech), nájdime odvahu otvoriť dvere do spovednice a očistiť sa, odstrániť oné "tienidlo", aby sme mohli prijať svetlo a ďalej svietiť ľuďom aj vo tme.
Spomeň si: "Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
|
|
MODLITBA
|
Ježišu, Ty si Svetlo sveta. Oddeľ vo mne to, čo je dobré, od toho, čo je zlé. Očisti ma od nezriadených túžob, prehlbuj vo mne túžbu po pokojnom a svetla plnom živote. Tak sa môžem vďaka Tvojej milosti stať svetlom pre ľudí, ktorí žijú vo tmách, a tak nájdem aj zmysel môjho života. Amen.
|
|