Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš? R.

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, *
slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *
Všetko si mu položil pod nohy: R.

ovce a všetok domáci statok *
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. R.

Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke
a milostivo mi daj svoj zákon.

Milý brat, sestra!

S pojmami "Božie prikázanie" alebo "Božie slovo" sa stretávame v dnešnej liturgii tak v prvom čítaní, ako aj v evanjeliu. Boh tvorí všetko slovom "Nech...":
„Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“
„Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“

Ale keď Boh stvorí zvieratá i človeka, okrem slov "Nech..." vysloví ešte niečo: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“ Znie to ako príkaz. Ale tento príkaz dáva zmysel existencii. Teda Boh nepovoláva iba k existencii samotnej, ale dáva jej aj zmysel.

Božie prikázanie je teda akýmsi zmyslom nášho života. Na jednej strane dáva hranice nášmu bezbrehému konaniu, na druhej strane ukazuje na dôležitosť existencie človeka. A tá dôležitosť je závislá od toho, aký zmysel tá existencia má. Aj človek - ak sa cíti byť potrebný a dôležitý, vníma aj zmysel svojej existencie. No človek, ktorý sa cíti byť nepotrebný a nevyužitý, má pocit, že stráca zmysel svojho života a životom sa len tak potuluje.

Boh človeka povoláva k úlohe, ktorú by sme mohli nazvať aj "panstvom nad všetkým stvorením". Preto človek právom hovorí o sebe ako o "korune tvorstva". Hoci je človek pánom nad všetkým, čo Boh stvoril, predsa nemá právo na život stvorenia. Všetko má človeku slúžiť, ale človek nemá právo nič zabiť alebo nehodnotiť.

Milý brat, sestra, chcel by som Ťa týmto "teoretizovaním" povzbudiť k tomu, aby si spoznával, že si pozvaný k ochrane všetkého živého i neživého na tejto zemi. My sme sa k tejto úlohe "panstva" dostali ako "slepé kura k zrnu" - čiže nie vlastnou zásluhou. Teda všetko stvorenie, ktoré nám má slúžiť, je pre nás Boží dar. A ten treba chrániť. Chráň prírodu. Uvedomuj si, že keď (napríklad) ideš po lese, zvieratá majú rovnaké právo na pokoj ako Ty. Neruš ich svojím hlučným správaním, nenič prírodu zanechávaním odpadkov, zahadzovaním cigaretových ohorkov, rozbíjaním fliaš a ničením stromov či nezmyselným zabíjaním zvierat. Áno, tvorstvo Ti má slúžiť. Ale odkedy si človek uvedomil svoje predátorstvo a často bezbreho zabíja a ničí (či z dôvodu ekonomického alebo vandalského), aj príroda sa pred človekom bráni. Ty, brat, sestra, si kresťan, ktorý je v súlade s Božím stvorením. Boh dáva Tvojej existencii, ako i existencii iného tvorstva zmysel. Nech je pre Teba príroda dnes a navždy znamením Božej lásky k nám. Keď takto budeme chrániť prírodu a obdivovať jej majestátnosť ako aj veľkú moc Boha, dokážeme, že sme hodní Božích darov.