Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami. R.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu. R.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
a ich potomstvo bude pevné pred tebou,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. R.

Tvoje slová, Pane, sú Duch a život.
Ty máš slová večného života.

Milý brat, sestra!

Oblaky sú nositeľmi dažďa. Niektorí ľudia majú radi dážď, iní ľudia milujú slnko a dážď nenávidia. Dážď prináša so sebou zúrodňujúcu vodu, ktorú zem potrebuje, aby mohla poskytnúť človeku potravu; no dážď prináša so sebou často aj záplavy a škody, ktorými človeka oberá o získaný majetok či iné hodnoty.

Hovorí sa, že po búrke sa aj slnko krajšie usmieva. Vieme však, že po každom zhoršenom počasí prichádza dobré počasie. Po každej búrke uvidíme i slnko. Po chvíľach náročných a ťažkých prichádzajú v živote na rad aj chvíle krásne a povzbudzujúce. A dnešné Božie slovo naznačuje (a ja z vlastnej praxe potvrdzujem), že Boh dopúšťa na človeka aj skúšky, ale nikdy ho nenechá trápiť sa nad svoje sily. Dážď je voda, no dúha (Boží oblúk) je fyzikálne vysvetlené - lom svetla. Boh dopúšťa skúšky, ale iným spôsobom dokáže človeka podržať a povzbudiť. Aj ja som mal posledné dva týždne veľmi ťažké; a Boh síce nevyriešil moje problémy tak ako som možno chcel, ale povzbudil ma cez ľudí, ktorých mi posiela cesty. Zvláštnym spôsobom sa ku mne dostávali cez kamarátov vtipy, na ktorých som sa zasmial... a zrazu som mal pocit, že na chvíľku sa viem aj usmiať. Potešilo ma to... Napísal som vtip aj ja. Ľudia reagovali, čo ma znovu povzbudilo. A zrazu som mal pocit, ako keby som naberal nové sily. Áno, problém je ešte stále nedoriešený, ale už cítim trochu viac síl na prelomenie ťažkostí.

A týmto Ťa chcem, brat, sestra, povzbudiť: Neboj sa, Boh vkladá aj do našich náročných a upršaných dní svoje "oblúky" povzbudenia a posilnenia, lebo nás nekonečne miluje. Miluje nie preto, že by nás potreboval, ale preto, lebo jeho láska je dokonalá a bezhraničná. On nás nepotrebuje. Ale napriek tomu sme pre Neho radosťou z diela, ktoré učinil. Boh sa z nás raduje, že žijeme, že sme slobodní a uvažujeme... No ešte väčšiu radosť by sme Bohu dokázali urobiť, keby sme mu viac dôverovali. Nebojme sa ani vtedy, keď tých "oblakov" je nad nami viacej. Chvíľu trvá, kým sa roztrhnú, ale potom zasvitne aj slnko. Nebojme sa, brat, sestra, veriť, že nás Boh neopúšťa a svoje milosrdenstvo chce preukázať i nám. Buďme vďační Bohu za každý okamih svojho života. Lebo ver mi, brat, sestra, teraz nevidíme zmysel toho, keď sa nám treba boriť cez problémy. Ale keď príde čas, aby sme tento svet opustili, uvidíme, koľko cností a dobrých vlastností sa nám v živote zdokonalilo práve vďaka ťažkým a náročným podmienkam. Budeme Bohu vďačný viac za tie časy skúšok, než za dni radosti. Teraz si vážime dni radosti, a neskôr pochopíme, že najväčšiu hodnotu mali predsa len tie skúšky.