Milý brat, sestra!

Pán Ježiš hovorí, aby sme k Jeho slovám nepridávali nič, lebo kto pridá k jeho slovám čo len jedinú čiarku a tak bude učiť, bude v nebeskom kráľovstve najmenší... Ja však predsa pridám, ale nie preto, aby som slová Pána deforomoval, ale preto, aby som Ti ponúkol motív k pohľadu do vlastného vnútra. Vetu trochu rozvijem: "Kto ma miluje viac ako všetko ostatné, bude zachovávať moje moje slovo..."

Premýšľal si niekedy, prečo je ťažké zachovávať Božie slovo v praktickom živote?

Pretože vo svojom okolí, v prostredí, kde žijeme, existuje obrovské množstvo vplyvných faktorov, ktoré nás odvádzajú od poslušnosti Bohu. Materializmus (vzťah k hmote) a túžba užiť si (vzťah k vášniam). Ľudia, ktorých si vážime (vzťah a láska k ľuďom). My (vzťah a láska k sebe) a naša ctižiadosť (vzťah k sláve a egocentrizmus)... Túžba po slobode a nezávislosti... ale aj vnútorná prázdnota a túžba naplniť svoje vnútro... atď.; je toho omnoho viac... Ale isto si nájdeš aj sám mnoho - mnoho faktorov, ktoré pôsobia na náš vzťah a poslušnosť k Bohu.

Dnes si vezmi Sväté Písmo do ruky a prečítaj si udalosti pred potopou sveta. Prečítaj si príbeh o medenom hadovi, o zlatom teľati (za Mojžiša), o Dávidovom, Šalamúnovom hriechu,... Prečítaj si, ako hrešili Izraeliti pred Bohom. A skús si všimnúť, čo bolo motívom ich hriechu...

Brat, sestra, vždy je to o túžbe žiť slobodne, lebo svet nám ponúka mnoho pokušení k akejsi fiktívnej "slobode". A my máme pocit, že nám práve prikázania, Božie slovo v danom okamihu bráni, aby sme mohli byť slobodní. A preto často zapierame vieru v sebe, keď sa správame rovnako ako ostatní ľudia. Ale o čom to je? O nedostatočnej, nedokonalej láske k Bohu. Lebo Boh nás nechce robiť robotmi. Nechce, aby sme boli zviazaní. Nedáva nám na hriech povolenie. Nenúti nás. Nechá nás vybrať si medzi dobrom a zlom. No zbytočne budeme v modlitbách prednášať Bohu, ako ho strašne milujeme, keď v praxi láska a vzťah k pozemským hodnotám prekoná lásku k dobrému a láskavému Otcovi. Ja budem zbytočne hovoriť svojim rodičom vo chvíľkach vzájomnej radosti, že ich mám rád, ak im vôbec nepomáham, málo sa s nimi rozprávam, keď ma ich prítomnosť v izbe otravuje, keď na nich kričím, keď sa im vyhýbam. A tak zbytočne budem vtedy, keď mi je fajn, hovoriť Bohu, že ho milujem, keď v praxi to dokazovať nebudem.

Dnes si kľakni pod kríž. Nehovor Bohu nič. Len si urob čas pre to, aby si kľačal chvíľu pod krížom. Venuj mu čas. Počúvaj hlas svojho svedomia. Buď citlivý na duchovné potreby Tvojho srdca a na volanie Pána po Tvojej láske. Nehovor mu, že ho miluješ. Len mu ukáž svoje srdce zranené pokrivenosťou tohto sveta. A On sa Tvojho srdca dotkne...