Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia. R.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. R.

Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. R.

Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, *
tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. R.

Kto zachováva Kristovo slovo,
v tom je Božia láska naozaj dokonalá.

Milý brat, milá sestra!

V knihe Genezis sme vo štvrtok čítali tieto slová: "Za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata. Ak niekto preleje krv človeka, iný človek nech preleje jeho krv, lebo človek bol na Boží obraz stvorený." Sám Ježiš cituje Knihu Zákona, keď hovorí: "Počuli ste, že bolo povedané... A Zákon stanovoval odplatu - oko za oko, zub za zub, život za život. Tieto príkazy o odplate mali byť pre človeka výstrahou, aby sa nenechal unášať hnevom, lebo pomsta ho neminie. Stačí však, že niekto urobí niečo zlé (možno aj neúmyselne), a kolotoč pomsty môže začať. Ťažko sa dokazuje neúmyselnosť predpojatému človeku, ktorý sa cíti dotknutý, urazený alebo poškodený. V človeku sa tak môže usadiť bezohľadná pomstychtivosť. Na vine nie je však zákon, ktorý má človeka chrániť pred poškodením, ale človek, ktorý zmýšľa egoisticky a bezohľadne.

Ježiš chce túto bariéru, ktorú si vytvorili ľudia kvôli vlastnej sebeckosti, prelomiť. Nenávisť, pomstu chce prelomiť láskou, odpustením. Toto bol jasný prevrat v zmýšľaní národa. Ježiš chce niečo, čo ide proti akejsi "prirodzenosti" človeka chrániť seba a majetok. Ježiš chce, aby sa človek na druhého nehneval, ale naopak, odpúšťal mu tak, ako jemu odpúšťa Boh. Vtedy to bolo pre Židov nepochopiteľné, neznáme. Preto sa to niektorým ťažko prijímalo. Veď koľké generácie sa dokázali sporiť kvôli nezmyselnosti. A tu príde človek, ktorý povie pomste a sporom STOP!

Vtedy to bolo nepochopiteľné preto, lebo to bola "novinka na trhu" duchovného života. Dnes je to nepochopiteľné, lebo doba sa zmenila, a človek už nehľadá duchovné hodnoty, ale materiálne. Dokázal by zabiť, keby jemu niekto niečo vyviedol. Nie je vedený k Bohu a k hľadaniu pravých hodnôt, ktorými sú láska, priateľstvo, cit, empatia, súdržnosť, pochopenie, úcta, istota, opora, trpezlivosť, vytrvalosť... Chvíľku sa chceme potešiť nejakou náruživosťou alebo vášňou, a ideme ďalej. Dvaja kamaráti sa dnes pohádajú, ale namiesto hľadania spôsobu, ako ostať spolu a vytrvať vedľa druhého, rozchádzajú sa. To isté už platí v manželstvách, kde muž a žena majú svoje predstavy o druhom, a ako náhle ich ten druhý nespĺňa, je koniec a rozvádzajú sa. Dôvod? "Už ju nemilujem!" Lebo si našiel inú, ktorá (ako sa zdá) bude spĺňať jeho predstavy. A tak sa človek stáva materiálom na uspokojenie potrieb...

A toto Ježiš dnes pranieruje! Svojho učeníka učí tomu, aby robil vždy viac, ako robí svet. Ak budeme milovať len tých, ktorí milujú nás, akú odmenu budeme mať?! Nerobí to aj svet, boháči a mýtnici? O čo sme inší ako oni? Nás predsa má charakterizovať oná dokonalosť, o ktorej Ježiš hovorí na záver dnešného úryvku z evanjelia. Má nás charakterizovať dokonalosť Boha v láske.

Ale ako naplniť túto dokonalosť? Veď sme hriešni a nedokonalí ľudia - ako teda môžeme dosiahnuť dokonalosť lásky Boha?

Nuž ak niekto má na veci iný názor ako ja, a prestanem ho napriek tomu považovať za soka a nepriateľa, ale vysvetlím mu svoj postoj, a potom si vypočujem jeho názor, akceptujem ho a nebudem sa s ním hádať "do krvi" a dokazovať mu jeho nepravdu a moju pravdu, vtedy môžem o sebe povedať, že som schopný prijímať druhého takého, aký je. Ak taký človek neposlúchne naše rady, ktoré mu s dobrým úmyslom konáme, a ja sa neurazím, môžem o sebe povedať, že nie som sebec, ktorý si o sebe myslí, že je najmúdrejší. Ak tomu človeku napriek jeho rozdielnosti názorov viem pomôcť, prekonať vlastné predsudky a priblížiť sa mu hlavne vtedy, keď to najviac potrebuje, vtedy môžem povedať, že ho dokážem mať rád. Mojou povinnosťou je napomenúť ho, ak robí niečo zlé... Ale nemôžem sa na neho hnevať, ak napomenutie neposlúchne - je slobodný a bude si za to zodpovedať sám...

A zrazu môžeme zistiť, že vlastne ani nemáme nepriateľov. Lebo nepriateľov si vytvárame sami tým, že si z ľudí robíme postavičky podľa svojich predstáv, ktorým ale oni sa vôbec nepodobajú a ani sa nechú podobať, a preto sa to dotýka nášho ega a našej pýchy...

Snažme sa nemeniť druhých ľudí, ale ich prijímať takých, akí sú. Tak ako Boh prijíma nás takých, akí sme. A vtedy bude naša láska dokonalá...