Milý brat, sestra!

Dnes by som chcel upriamiť moju i Tvoju pozornosť na dve veci. Sú nimi múdrosť a modlitba.

O múdrosti čítame v prvom čítaní. Pri čítaniach o múdrosti vždy mi napadne tá časť Svätého písma, kde kráľ Šalamún preto, aby mohol viesť Boží ľud, namiesto bohatstva a moci vyprosuje pre seba múdrosť, aby mohol spravodlivo vládnuť nad ľudom. A Boh mu okrem múdrosti dá aj všetko ostatné. Pritom nemožno povedať, že by Šalamún bol hlúpy alebo nevzdelaný. No múdrosť je v skutočnosti niečo úplne iné ako to, čo pod týmto pojmom chápeme my dnes. Často povieme, že ten či tamten človek je múdry, pretože dokáže to či ono a vie rozumne rečniť. Múdrosť je ale dar od Boha. Nie je to niečo, k čomu sa človek dopracuje vlastnými silami. Prirovnal by som to mladému človeku, ktorý zrazu má 4-miliónové auto. Povieme si: "Odkiaľ na to zobral? Kradol? Alebo si na to zarobil? Istotne to neboli čestne zarobené peniaze!" Iste, mohol aj kradnúť, aj podvádzať, ale možno je to výsledok úspor jeho rodičov, ktorí boli tiež bohatí a synovi darovali také auto alebo časť majetku, ktorý sa syn rozhodol takto využiť. Múdrosť je tiež dar, ktorý dostávame zhora. Múdrosť Božia je tak veľká, že doslova všetko predchádza a je na počiatku všetkého. Ako sa dopracovať k múdrosti? Nezaslúžime si ju, ale môžeme ju dostať ako dar, ak budeme mať sväté úmysly a budeme sa v pokore modliť o ňu.

O modlitbe však hovorí dnes Pán Ježiš. Učeníci dostali moc vyháňať zlých duchov. Všade robili veľké skutky medzi ľuďmi, ale ako sa zdá, nepoužívali jeden najdôležitejší prvok - modlitbu. Ktovie, možno sa cítili dostatočne silní na to, aby všetko zvládli. Zrazu - bác - je tu človek, ktorý prinesie svojho postihnutého syna, a učeníci s ním nedokážu nič urobiť... Zlyhali... Prečo? Lebo nežili v modlitbe. Lebo to, čo konali, konali bez modlitby. Automaticky. Prirodzene. Ako keby moc vyháňať zlých duchov im bola vlastná ako Bohu. Lenže to tak nie je. A to zistili pri tomto chlapcovi.

Brat, sestra, dnes Ťa teda povzbudzujem, aby si prehĺbil svoj život v modlitbe. Je to obrovská výzva aj pre mňa. Uvedomujem si, ako nesmierne málo sa modlím za určité úmysly, ktoré už považujem za vcelku normálne - spolupráca členov našej hudobnej skupiny, dary a talenty, ktoré v nej rozvíjame, práca v škole a zmeny v živote detí v mojej triede... A zrazu niekde nastáva problém - buď sa nedohodneme, alebo sme nepokojní, alebo sme často unavení, slabí, bez chuti do práce či do trénovania... A hľa, akosi veci prestávajú fungovať... Oslabla modlitba. Považujeme ju často za nepotrebnú, alebo dosť slabú, a spomenieme si na ňu až vtedy, keď je najhoršie a už nieto východiska. A niekde v kútiku duše cítime, že by sme to mali robiť opačne. Všetko začínať a všetko končiť modlitbou.

Sv. Terézia z Lisieux hovorí nádherne: "Akú veľkú moc má modlitba! Mohli by sme ju nazvať kráľovnou, ktorá má v každom okamihu voľný prístup ku kráľovi a môže dostať všetko, o čo prosí..."
A znovu: "Cítim, že najistejším prostriedkom na dosiahnutie cieľa je modlitba a obeta."

Tak teda - obnovme si život modlitby práve dnes. Nečakajme, že hneď po prvej modlitbe sa všetko zmení a budeme robiť zázraky. Ale ak sa v nás uhostí modlitba, staneme sa tými, ktorých nezastaví nič, pokiaľ budeme mať sväté úmysly. Lebo Boh nás chce urobiť prostredníkmi svojho milosrdenstva voči svetu. Ale ak sa zatvoríme pred modlitbou, Boh nemôže komunikovať s nami a nemôže nám dať svoju múdrosť.

A tu je prepojenie modlitby a múdrosti. Lebo to, čo potrebujeme, je múdrosť. Pravá Božia múdrosť. Ale dostať ju môžeme len vtedy, keď ju budeme vyprosovať od Pána.