Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; *
a nemajú sa na čom potknúť. R.

Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia: *
lebo pred tebou sú všetky moje cesty. R.

Z perí mi vytryskne chválospev, *
že si ma naučil svoje ustanovenia. R.

Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, *
lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. R.

Pane, túžim za tvojou pomocou *
a tvoj zákon je mi slasťou. R.

Ja budem žiť a teba chváliť *
a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. R.

Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán;
nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.

Milý brat, sestra!

Dnes ma zaujal príbeh z evanjelia. Totiž komu dal Ježiš moc vyháňať zlých duchov a uzdravovať chorých? Najprv Dvanástim, ktorých si vyvolil na začiatku, a potom, keďže "žatva je veľká, ale robotníkov málo" (Lk 10, 2) vyvolil si iných sedemdesiatich dvoch, ktorých poslal pred sebou, aby šli a uzdravovali (porov. Lk 10, 1-12). Dal Ježiš niekomu iné moc? Evanjelisti o tom nepíšu nič. A aj samotní apoštoli boli pobúrení, lebo ako sami povedali, zázraky síce robí, a robí ich v Ježišovom mene, ale nechodí s nimi. Ako si teda môže taký človek privlastiť moc konať zázraky?!

Brat, sestra, Ježišovo meno bolo také mocné, že ktokoľvek, kto konal v mene Ježiša Krista, mohol uzdravovať. Bolo potrebné len veriť v to, že Ježiš Kristus je Boží Mesiáš, a zásluhy si neprivlastňovať sebecky, ale tým oslavovať Boha, ktorý je na nebi.

Pýtame sa možno sami seba: Kde je naša viera? Kde je naša istota? Vari dnes nemôžeme zažívať zázraky? Vari dnes nepotrebuje svet zmenu k lepšiemu? Vari by tento svet nemohol byť nejakým zázrakom zachránený?

Odpoveď znie: Podľa mňa áno. Avšak podľa mňa svet nepotrebuje ani tak zázraky, ako uveriť v Ježiša Krista a v Jeho mocné meno. Uveriť, že práve Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ sveta a môj Priateľ, je ten, kto môže a chce zmeniť môj život k lepšiemu. Zázrak nenastáva tam, kde je násilie. Ak človek sám nechce uveriť, Boh sa mu nenatíska nasilu. Všimni ši, čo píše evanjelium na inom mieste o Ježišovi: "A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere." (Mk 6, 5-6). Teda jediným kritériom je pevná a nebojácna dôvera v Ježiša, v jeho moc a múdrosť.

Dnes Ti teda ponúkam zamyslenie sa nad silou svojej viery. Premýšľaj, či by si bol ochotný za Ježiša v tomto okamihu, kde si, ako si a v akom stave je Tvoja duša, v tomto okamihu zomrieť. Premýšľaj, či by si dokázala ísť "proti prúdu" svojim kolegom, spolužiakom v tom, aby si vyjadril, že miluješ Ježiša a veríš v neho. Lebo kto chce zhromažďovať s Ježišom, musí konať všetko v Jeho mene. A my sme v krste pozvaní k tomu, aby sme tak konali - ako keby sme boli druhý Kristus. Naše všeobecné kňazstvo nás k tom dokonca vyzýva.

Ale - opäť sme pri tom - ako chceme, aby nás Ježiš urobil prostredníkmi svojich milostí a zázrakov pre tento svet, ak nemáme čas na modlitbu, adoráciu, čítanie Písma - teda na celkový duchovný život? Všimni ši, že v časoch, keď za Ježišom prichádzali ľudia, on sa utiahol do samoty a tam sa modlil. To neznamená, že máme odhodiť svoje skutočné povinnosti. Ale niektoré veci si zaradíme ako svoju úlohu či povinnosť len my sami - a potom ľutujeme, že nemáme čas. A nemáme čas ani na modlitbu. Brat, sestra, ver tomu, že keby tento národ sa začal obracať a začal by sa modliť a nachádzať čas pre vzťah BOH - JA, ver tomu, že by sme boli svedkami udzravení a zázrakov.

Takže pozývam Ťa k takejto dôvere v Ježišovo meno.