Piatok

Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe. Sú aj takí, na ktorých sa nespomína: zapadli, akoby ani neboli žili. Sú, akoby sa ani neboli narodili, a podobne aj ich potomstvo. No oni boli milosrdní mužovia a nikdy sa nezabudne na ich dobré skutky. Zostávajú vo svojom potomstve, posvätné dedičstvo sú ich vnukovia; lebo ich potomstvo zostalo verné zmluve a vďaka im - aj ich synovia. Ich potomstvo zostane naveky a ich sláva nezanikne nikdy.

Spievajte Pánovi pieseň novú; *
jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.
Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, *
synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. - R.

Nech oslavujú jeho meno tancom, *
nech mu hrajú na bubne a na citare.
Lebo Pán miluje svoj ľud *
a tichých venčí víťazstvom. - R.

Nech svätí jasajú v sláve, *
nech sa veselia na svojich lôžkach.
Oslavu Boha nech majú na perách; *
všetkým jeho svätým to bude na slávu. - R.

Ja som si vás vyvolil zo sveta, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.

Ježiš slávnostne pozdravovaný zástupmi vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli.

Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. A učil ich: "Nie je napísané: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy'? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."

Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol."

Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,' a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.

A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy."

Milý brat, sestra!

Ježiš nás uisťuje, že ak v srdci uveríme, že sa stane to, o čo sme sa modlili, naozaj sa to stane. Príčinou, prečo sa však naše modlitby neplnia, môže byť práve oná pochybnosť. Naše modlitby často ani nemajú podobu modlitieb. Veď modlitba má byť stretnutie s Bohom a rozhovor. Ale tie naše modlitby akosi sú len vychrlením prosieb, ktoré chceme, aby Boh splnil, a tým to končí. Chýba nejaké stretnutie, pozvanie Ducha Svätého. Chýba vnútorný pokoj. Chýba nám v srdci to, že sám Ježiš zdôrazňuje, keď hovorí: "A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu..." Teda chýba nám schopnosť odpúšťať a odpustiť. Často si ani neuvedomíme, že len rozprávame a prosíme, ale nenecháme priestor ticha, v ktorom sa nám Boh prihovorí. Teda problém je v našej predstave o viere a modlitbe.

Uveriť... Uveriť v to, že sa niečo už stalo, i keď sa ešte nestalo - tak to je veľký problém. Človek nedokáže s istotou uveriť niečomu, čo sa má stať v budúcnosti. Ale túži po tom. Zaujímavé - koľko ľudí vyvoláva veštkyniam, ako keby ony dokázali zmeniť sled života. A veria im! (ale neutrálny človek keď počúva tie žvásty na jednom televíznom kanále, kde veštkyne predpovedajú budúcnosť, tak je až prekvapený tou všeobecnosťou, na ktorú každý, kto tam zavolá, len prikyvuje - a pritom stačí trocha psychológie... q:o)

Ale že by sme takto verili aj Bohu?! A navyše, veštkyňa hovorí o to, čo sa s "istotou" stane v budúcnosti, kdežto Ty môžeš s Bohom komunikovať o svojej budúcnosti, o svojich túžbach a vôli, ale dovoľ Bohu, aby robil všetko na Tvoju spásu.

Veríš horoskopom? "Len tak" si ich prečítaš? Veríš veštkyniam? Tarotu? Kartám? Vešteniu z kávy? A z čoho ešte? Akedy uveríš Bohu? Kedy toto všetko zmietneš zo svojho "duchovného stola", a začneš konečne odovzdane, láskyplne, úplne veriť Bohu? Nie Boh je na vine, že sa Ti nesplní to, o čo si žiadal... Na vine je naša modlitba, naše neodpustenie, náš hnev, s ktorým prichádzame k modlitbe. Na vine je naša nedôvera voči Bohu...

Uver, a stane sa Ti!

Ježišu, môj priateľ, spolu s istým človek z evanjelia chcem zakričať na Teba: "Verím, Pane! Pomôž mojej nevere!" Pomôž mi, Ježišu, aby som dokázal s láskou, s dôverou sa utiekať k Tebe a prosiť Ťa o to, čo vnímam, že do života potrebujem. Ale uč ma zároveň dať Ti priestor, aby to, o čo prosím, si mohol splniť podľa Tvojich vlastných predstáv, Ježišu. Amen.