Sobota

Budem ťa oslavovať, budem ťa chváliť; velebiť budem meno Pánovo. Kým som bol ešte mladý, prv, ako som blúdil, verejne som v modlitbe prosil o múdrosť. Pred samým chrámom som o ňu vrúcne prosil a budem ju hľadať až do posledného dychu. Ona mi vykvitla ako skoré hrozno, moje srdce v nej nachádza potechu.

Moja noha vykročila na priamu cestu, vyhľadávam ju od svojej mladosti. Len trochu som napol sluch a počul som ju; našiel som mnoho múdrosti a veľký pokrok som v nej urobil.

Oslavovať budem toho, čo mi dáva múdrosť. Rozhodol som sa, že budem žiť podľa nej. Usiloval som sa o dobro a zahanbený nebudem.

Moja duša o ňu zápasila: starostlivo som zachovával zákon. Ruky som vystieral k výšinám a pochopil som jej hlboké tajomstvá.

Upriamil som na ňu svoju dušu a našiel som ju v čistote.

Zákon Pánov je dokonalý, *
osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, *
dáva múdrosť maličkým.
R.

Rozhodnutia Pánove sú správne, *
potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, *
osvecujú oči.
R.

Bázeň pred Pánom je úprimná, *
trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé *
a všetky spravodlivé.
R.

Vzácnejšie sú než zlato, *
než veľký drahokam,
sladšie sú než med, *
než medové kvapky z plástu.
R.

Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva;
skrze Krista vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Ježiš a jeho učeníci prišli znova do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“

Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“

Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ ale ak povieme: Od ľudí,“ to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“

A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

Milý brat, sestra!

Hádam neexistuje človek, ktorý by nechcel byť múdry. Mnohí čítajú knihy, vzdelávajú sa, naberajú vedomosti. Ale múdrosť nie je o vzdelaní a vedomostiach. Môžeš mať pred a za menom mnoho titulov, aj tak múdrosť obsiahnuť nemusíš.

Dnes prvé čítanie ukazuje, ako sa človek môže dostať k daru múdrosti. V mladosti človek túži po múdrosti. Vyprosuje si ju. Rozhodnúť sa však získať od Pána dar múdrosti znamená prosiť o ňu, nastúpiť na jej cestu, počúvať svoje srdce, rozhodnúť sa pre ňu žiť. Ale múdrosť môžeš nájsť iba v prípade, ak je Tvoje srdce čisté.

Chrňme sa však vypočítavosti. To, čo čítame v evanjeliu, nie je o múdrosti, ale o vypočítavosti. Farizeji prichádzajú za Ježišom a chcú vedieť, kto mu da tú moc, aby robil divy a zázraky medzi ľuďmi. Ježiš im neodpovie na ich otázku, ale položí otázku, ktorou si vlastne sami sťažia prijatie odpovede. Pýta sa ich na Jána, odkiaľ mal on moc? Zhora, či od ľudí. A evanjelista zapisuje aj spôsob myslenia spomínaných farizejov - „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ ale ak povieme: Od ľudí,“ to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“

Brat, sestra, múdrosť človeka nebude zahanbovať. Zahanbovať môže vypočítavosť. Rozlišujme aj vo svojich úvahách a myšlienkach, čo je múdre, a čo je len nízko vypočítavé. Múdrosť pochádza od Pána, ktorý čistého človeka obdarúva, a preto sa človek hanbiť za nič nebude. Vypočítavosť pochádza od človeka, ba dokonca niekedy i od diabla, aby sa vyhol kompromitujúcim situáciám, ale obvykle človek sám vo svojom svedomí vníma a vie, že jeho konanie a myšlienky nie sú čisté. Tam múdrosť byť nemôže.

Ježišu, uč ma, prosím, pravej a nefalšovanej múdrosti. Veď ma po jej cestách, aby som na ňu vedel upriamiť svoju dušu a s nerozdeleným srdcom túžil konať to, čo je podľa Tvojej vôle. Amen.