Milý brat, sestra!

Spomínam si na rozhovor s jedným mojím známym. Vo svojom veku ranej dospelosti hľadal zmysel svojho života. Rozprávali sme sa aj na tému chodenia do kostola a života s Bohom. Vysvitlo, že neverí v jedného Boha, ale v bohov, z ktorých každý panuje nad jedným človekom. Poznal však Písmo. Veril sám sebe a svojim silám a očakával, že už v najbližšom čase sa dozvie, načo je tu na svete - teda, aké je jeho poslanie. Zrejme vnímal, že ja som v retrospektívnom pohľade na svoj doterajší život pochopil a prijal mnohé veci. Požiadal ma teda, aby som sa pomohlil k môjmu Bohu, aby sa mu vo sne zjavil a povedal mu, aké má poslanie.

Iný prípad: Potrebujeme získať milosti pre seba alebo pre niekoho z našich blízkych. Začneme teda intenzívnejšie chodiť do kostola a modlievať sa. Myslíme si, že ak budeme denne chodiť do kostola, Boh nás vypočuje a splní, o čo prosíme. A tak v našom živote sú dni, keď s Bohom neprehodíme ani slovo, a sú dni, kedy by sme boli schopní kľačať pod krížom aj celý deň.

Nedávno som jednému môjmu žiakovi vysvetľoval, čo je účelové správanie. Znamená to, že snažíme sa poriadne pripravovať, správať sa a konať dobro preto, aby sme získali nejakú odmenu. To však ešte nevychádza z vnútra človeka. Je to príliš povrchné správanie. Porovnal by som také správanie a taký vzťah k Bohu s obchodovaním: "Ja dám Tebe toto, a Ty mi dáš za to tamto... Ja urobím toto, keď mi dáš tamto."

Dnes prichádzajú učeníci za Ježišom, Nepýtajú sa, či to, s čím prichádzajú, je dobrý nápad. Ježiša chcú postaviť "do šachu" - priamo mu povedia, že chcú, aby im niečo splnil. A dokonca nie je to maličkosť - je to vládnutie, najvyššia pozícia - byť po pravici a ľavici Ježiša v nebi! Je to vari zásluha? Síce neobchodujú s Ježišom, no predsa majú utkvelú domnienku, že keď poprosia Ježiša, ten im to splní.

Ježiš na jednom mieste hovorí, že ak poprosia Nebeského Otca o čokoľvek v Jeho mene, Otec im to dá. Na druhej strane im však dáva hneď najavo, že to, o čo žiadajú, im v tejto chvíli nemôže dať.

Nerobíme si z modlitby obchod? Nie sme dožadovační? Nepýtame od Boha niečo za to, že sa modlíme? Modlitba totiž nemá byť motivovaná jej splnením, ale predovšetkým láskou k Ježišovi. Prinášame Mu obetu svojich úst, ale má to byť rozhovor lásky a záujmu, nie účelové správanie "niečo za niečo". S Ježišom možno mať nádherný vzťah, pokiaľ ho neznevážime a neposunieme na úroveň sluhu, ktorý má splniť všetko, čo si zmyslíme.

A tak aj môj známy, ktorý chcel pochopiť zmysel svojho vlastného života a žiadal o znamenie, ako aj my sami, všetci môžeme pristupovať so svojimi prosbami k Ježišovi. No nečakajme, že On je povinný všetko splniť podľa našich predstáv. Naopak - po rozhovore (modlitbe) dajme Bohu priestor, aby začal pôsobiť v našom živote. Môžeme mu povedať svoju predstavu, ale nefixujme sa na ňu, a skôr nechajme, aby si Boh sám podľa toho, čo do života potrebujeme, vybral spôsob, ako a čo splniť.