Oslavujte Pána citarou, *
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
Spievajte mu novú pieseň, *
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.
R.

Lebo Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem.
R.

Pánovým slovom povstali nebesia *
a dychom jeho úst všetky ich voje.
Ako do vreca hromadí morské vody, *
ako do nádrží zlieva oceány.
R.

Celá zem nech má bázeň pred Pánom, *
pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.
Lebo on riekol a stalo sa, *
on rozkázal a všetko bolo stvorené.
R.

Ja som svetlo sveta, hovorí Pán;
kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.

Milý brat, sestra!

Aká bola odpoveď slepého človeka, ktorého nakoniec Pán Ježiš zavolal? Urobil tri veci. Evanjelista hovorí: "...odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi." Každá časť reakcie slepca je symbolom niečoho. Sú to akoby tri kroky k uzdraveniu. Poďme porozjímať, čo symbolizujú...

Odhodiť plášť - teda odhodiť niečo, čo ho zakrývalo, chránilo; odhodiť niečo, čo bolo súčasťou jeho života. Niečo, čo by možno teraz, keď ho Ježiš volá, bránilo pohybu. Znamená to odhodiť minulé hriechy, ktoré zakrývali dobrotu človeka; odhodiť staré zvyky, ktoré by nám v kráčaní za Ježišom mohli brániť. A každý z nás máme istotne niečo, čo môžeme odložiť, keď ideme za Ježišom. Pre niekoho to môže byť ťažká minulosť, pre iného hriechy, pre ďalšieho zase nejaká zlá vlastnosť, alebo aj slová "nemám čas"; a možno že aj niečo celkom iné... proste niečo, čo by nám ďalej na ceste za Ježišom a s Ježišom bránilo; ... A tu si premysli, čo bolo súčasťou Tvojho života, a čo Ťa ešte stále kryje.

Vyskočiť znamená rozhodnúť sa ihneď, v tomto okamihu. Znamená to rozhodnutie človeka nasledovať Ježiša, napraviť sa a žiť podľa Božieho slova ihneď, bezodkladne. Mnohí rozprávame o tom, čo by sme mali robiť, aby sme začali žiť v hlbšom vzťahu k Pánu Bohu. Ale ostáva to len na úrovni teórie. Samotné obrátenie akosi odkladáme. A možno aj práve preto, lebo "máme na sebe plášť hriechov z minulosti". Toto veľmi dobre poznajú tí z nás, ktorí neboli roky na svätej spovedi, a teraz im je ťažko vyznávať sa z mnohých ťažôb minulosti. Tí síce majú dobrú vôľu obrátiť sa k Pánu Bohu a polepšiť sa, no v skutočnosti tá vôľa nie je pevná. Ak sa neobrátime ihneď, neobrátime sa nikdy!

Ísť za Ježišom - brat, sestra, uvedomuješ si, že keď začal kráčať za Ježišom, ešte nevidel? A predsa šiel za ním. A tu možno vybadať dve veci: jednak ako vedel, kade má ísť? Išiel za hlasom. Aj my môžeme kráčať za hlasom svedomia. Ak mi svedomie káže ísť sa pomodliť, tak vyskočím a idem. Ak mi svedomie hovorí vypnúť počítač, tak to urobím ihneď. Ak mi svedomie hovorí, aby som si dáva pozor na svoj jazyk, tak nebudem machrovať svojimi rečami a upútavať na seba pozornosť - múdry človek totiž viac menej hovorí a viac mlčí, a tak má priestor na uvažovanie a rozjímanie. A potom - kráčal k uzdraveniu. Nebol uzdravený ihneď po odhodení plášťa a po výskoku. Bolo treba ísť za hlasom svojho svedomia. Čiže ešte nejaký čas - kratší či dlhší - je často potrebné žiť vieru, pre ktorú som sa rozhodol a "vyskočil".

A potom prichádza dotyk Ježiša.

Teda niekedy uzdravenie je závislé aj na človeku. Teda - čo je človek ochotný obetovať pre to, aby bolo jeho vnútro uzdravené? Nemohol Ježiš prísť k slepcovi, aby sa ten nemusel trápiť a hľadať ho? Teda máme počítať s tým, že možno ešte bude trvať, kým neprídeme do blízkosti Ježiša. A tak ako Ježiš nechal kráčať slepca, mnoho razy ešte nechá kráčať aj nás. Ale je to pre naše dobro. Tam totiž vidno, či naozaj máme záujem o uzdravenie. A v polovici cesty za plnohodnotným duchovným životom sa nám môže stať, že si povieme: "Kašlem na to! Nemá zmysel, aby som kráčal, neustále sa potkýnam! A prečo Ježiš nepríde ku mne?!" No predsa preto, aby si sa Ty naučil byť vnímavým na hlas svojho svedomia. Nesmieme sa vzdať. Ježiš nás volá, a to aj napriek zástupu, ktorý by nás chcel umlčať.

A kedy príde dotyk? Hm... To už nechaj na Pána, on vie, kedy treba. Len ver, že kráčaš za ním, ak naozaj počúvaš hlas svojho svedomia viac ako sklony k hriechu...