Piatok

Toto hovorí Pán, Boh: „Krič mocne, neutíchaj! Rozozvuč svoj hlas ako poľnica a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a Jakubovmu domu jeho hriechy.

Áno, deň čo deň ma hľadajú, chcú poznať moje cesty ako ľud, čo koná spravodlivo a práva svojho Boha sa nespúšťa.

Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov!

Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne.

Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať?

Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.‘“

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu.
R.

Vedomý som si svojej neprávosti *
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil *
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
R.

Veď ty nemáš záľubu v obete, *
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
R.

Milujte dobro a nie zlo;
budete žiť a Pán bude s vami.

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“

Milý brat, sestra!

Nádherné prvé čítanie... Keby som mal tú moc a možnosť, toto čítanie by som dal aj niekde do prostriedku pôstneho obdobia. Je totiž výzvou na prehodnotenie pôstu. Všetci veľmi dobre vieme, ako to chodí v duchovnom živote - a aj sám prork Izaiáš to vie, preto ľud napomína: Chceme poznať Pána. Chceme kráčať po jeho cestách. Chceme poznať jeho vôľu. Chceme sadržať jeho prikázaní. Chceme konať spravodlivo. Chceme konať veľké veci. Chceme zažiť prítomnosť Boha v našom srdci. Chceme vidieť pôsobenie Boha na tento svet možno práve skrze našich rúk. Chceme...

Chceme... A preto robíme všetko...

... všetko, čo si myslíme, že je dobré. Rozhodneme sa konať tak, ako naozaj chceme. Snažíme sa robiť veľké veci. A možno si aj spokojne hovoríme: Slúžim Pánovi...

A potom príde okamih skúšky: stretneme susedu, kolegu, kamaráta, spolužiaka, alebo prídeme domov a zvítame s rodičmi, a tí nám chcú niečo povedať. Možno práve nemajú dobrú náladu; a tak to, čo povedia, nevyzneje práve milo. A nás to nahnevá. Pohádame sa. Bránime sa zubami-nechtami a vytýkame chybu druhému. Ba dokonca dokážeme niekoho obviniť aj z toho, čo druhý neurobil. Potrebujeme sa zbaviť pokorujúcich výčitiek, a tak namiesto, aby sme si chybu uznali, iba ukazujeme na druhého. "Veď aj Ty si taký a taký..."

A zrazu zistíme, že sme prišli o nejaký vnútorný pokoj. Sme rozhádaní. plní hnevu, nedaj Pán Boh aj nenávisti. No za žiadnu cenu nechceme povedať oné ponižujúce "Prepáč, je to moja vina..." No pozrieme do kalendára, a keďže je piatok, namiesto šunky s chlebom si na občerstvenie dáme chlieb s maslom a syrom. Tešíme sa - podarilo sa nám dodržať pôst...

Áno, dodržali piatok, ale nedodržali sme pôst. Pôst nie je len mäso. Pôst je stíšenie sa. Múdry bol autor príslovia "Dvakrát meraj a raz rež!" Ale povedal by som, že pôst je obdobím, kedy by sme mali povedať: "Sedemkrát meraj a raz rež!" A ďalší povedal: "Preto má človek dve oči, dve uši, ale len jedny ústa, aby viac videl a počul, a menej rozprával". Toto je pôst. Viac premýšľať, viac konať so srdcom. Stíšiť svoje vnútro, aby sme boli citliví na to, čo chce povedať Pán. A možno aj cez toho suseda, kamaráta, spolužiaka, kolegu, mamu, otca, dcéru, syna... A pritom nezabudnúť, že každý dobrý skutok je spásonosným krokom smerom k nebu. A to aj pre toho, kto skutok urobí, ale aj pre toho, komu je skutok vykonaný. Skús to, a zistíš, že je to naozaj tak: Ak robíš dobro od srdca, nečakáš odmenu. Ak takto konáš, si nezvyčajný človek, lebo necháš vo svojom stíšenom srdci priestor, aby Boh prehovoril. Teda už nekonáš Ty, ale koná Boh skrze Teba. Človek, ktorý je takýmto skutkom dotknutý, nemôže ostať navždy zatvrdnutý.

Preto obráť svoj pohľad na svoje vnútro a opýtaj sa sám seba: Aký je môj pôst? Má len vonkajšie prejavy? Alebo skutočne z Božej milosti dbám aj na vnútornú premenu? Asi to potrebuje riadnu dávku pokory a uznania si svojich chýb. No jedine takto môžeme nielen CHCIEŤ spoznať Božiu vôľu, ale dokonca naozaj MAŤ aj to poznanie.

Ježišu, ktorý si za mňa a za moje hriechy trpel, prosím, nauč ma mlčať a prehovoriť v správny čas. Nauč ma nebáť sa povedať pokorne: "Áno, je to moja chyba!" Veď ma k tomu, aby sa moje srdce stíšilo a upokojilo, a tak dalo priestor na Tvoje pôsobenie. Amen.