Sobota

Toto hovorí Pán: „Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie a prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.

Pán ťa bude neprestajne sprevádzať i na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá. Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská, stavať budeš na základoch dávnych pokolení a budú ťa volať opravovateľom ruín a obnoviteľom ulíc, aby sa v nich dalo bývať.

Ak zdržíš v sobotu svoju nohu a v môj svätý deň nebudeš pracovať a volať budeš sobotu rozkošou, Pánov svätý deň slávnym a osláviš ho tým, že nebudeš cestovať, obchodovať ani rokovať, budeš sa kochať v Pánovi. Budem ťa vodiť po výšinách zeme a nasýtim ťa dedičstvom Jakuba, tvojho otca; lebo prehovorili Pánove ústa.“

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, *
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; *
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
R.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, *
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, *
veď k tebe dvíham svoju dušu.
R.

Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý *
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, *
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
R.

Nechcem smrť bezbožného, hovorí Pán; ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil.

Ježiš videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal, opustil všetko a išiel za ním.

Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.

Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“

Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“

Milý brat, sestra!

Ponúkam Ti dnes pohľad na milosrdného Boha. Všimni si prvé čítanie aj evanjelium. Obe lekcie sa nesú v duchu milosrdného Boha, ktorý vie a pozná naše dobré vlastnosti a skutky, ale aj naše hriechy. Boh však nechce, aby sme zotrvali vo svojich hriechoch. Preto nám ponúka slobodné rozhodnutie sa pre dobro a odmietnutie hriechu.

Zaujímavý je postoj Boha k hriešnikovi, ktorému ponúka požehnanie. Nič nevyčítava, nič nevytýka, ale hovorí, čo je všetko ochotný urobiť pre človeka, ktorý mu ostane verný. Podobný postoj zaujíma aj Ježiš voči Lévimu. Nevyčítava mu jeho minulú nespravodlivosť, nevyhadzuje mu na oči jeho minulosť. Naopak - len mu povie - "Poď za mnou."

Pozri sa do svojho vnútra: Koľko razy sme človeku, s ktorým často prichádzame do kontaktu, vytkli niečo z jeho minulých prehreškov voči nám! Koľko razy sme mu pripomenuli, ako nám ublížil. Koľko razy sme nevedeli prehltnúť, že urobil niečo, čo sme neočakávali a čo bolo pre nás nepríjemné! Vraciame sa k minulosti, vyčítavame, vytýkame, nedokážeme odpustiť, nedokážeme zabudnúť. Ako keby sme na jednej strane chceli dať človeku druhú šancu, no napriek tomu v konkrétnych situáciách opäť sa vrátime k minulosti...

Tak sa nedáva druhá šanca. Druhá šanca znamená odpustenie, vzájomné "zbratanie sa", postaviť sa na oporu tomu človeku. Druhá šanca znamená nepripomínanie niečoho urážlivého, čo ten človek voči nám urobil. Je to skutočne iba akési "Poď!" - pozvanie, kráčanie spolu životom a vzájomná opora. A to platí pre manželov, rodinu - súrodencov, deti, rodičov, kolegov, spolužiakov, ľudí, ktorých nosíme vo svojom srdci, ale aj ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Ježiš vedel o Léviho hriechoch. Veď sa ho zastal aj pred farizejmi a vyjadril, že Lévi je "chorý", potrebuje "lekára"... Lévi možno Ježiša nikdy predtým nevidel. No Ježišovo mocné "Poď!" bez akýchkoľvek výčitiek ho tak oslovilo, že neodolal a šiel...

Ak chceme byť ľuďom, ktorých stretávame, vzorom aj v tomto, treba sa naučiť odpúšťať a už sa nikdy nevracať k minulým hriechom, nespomínať ich. Ak ich nespomenie Ježiš, akým právom na ne spomíname my? Veď Ježiš niesol kríž za hriechy každého jedného z nás - mal by teda mať omnoho väčšie právo vytknúť hriechy ako my. On odpúšťa, my sa to musíme naučiť...

Odpúšťanie, to nie je schopnosť, ktorú si budujeme sami v sebe. Je to milosť, ku ktorej nám dopomáha Boh svojím požehnaním. Preto prosme dnes Pána, aby nás vo svojej láske a milosrdenstve učil odpúšťať. Prosme ho, aby nám uštedril pokojné vzťahy.

Ježišu, Ty vidíš, aké je moje srdce sebecké a urazené, ak mi niekto ublíži. Niekedy nedokážem odpustiť či zabudnúť. Vraciam sa k prehreškom druhého človeka. Prosím Ťa, nauč ma odpúšťať a na krivdy nikdy nespomínať, ani vtedy, keby opäť vzťahy prechádzali skúškou. Pomôž mi byť slabému človeku oporou... Amen.