Utorok

Keď som ja, Tobi, v noci na Letnice pochoval mŕtveho, umyl som sa, prišiel som domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo. Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a vyvolal beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili. Ale čím viac ma natierali liekmi, tým viac sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol.

Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia nado mnou žalostili. Dva roky ma živil Achikar, kým neodišiel do Elymaidy.

V tom čase moja žena Anna za mzdu vykonávala ženské práce; spracúvala vlnu a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Siedmeho dňa v mesiaci Dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej za látku aj kozliatko. Keď kozľa prišlo ku mne, začalo bľačať; ja som si ju zavolal a povedal som jej: „Odkiaľ je to kozľa? Aby nebolo ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľovi; veď my nesmieme jesť nič ukradnuté.“ Ona mi povedala: „Dostala som ho ako dar mimo zárobku.“ Ale ja som jej neveril a povedal som jej, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi povedala: „A kde sú tvoje almužny? Kde sú tvoje dobré skutky? Všetci vidia, čo z toho máš!“

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána *
a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
Jeho potomstvo bude mocné na zemi; *
pokolenie spravodlivých bude požehnané.
R.

Nebude sa báť zlej zvesti. *
Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,
bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, *
kým nepokorí svojich nepriateľov.
R.

Rozdeľuje a dáva chudobným; †
jeho dobročinnosť potrvá naveky *
a jeho moc a sláva budú stále rásť.
R.

Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca,
aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.

K Ježišovi poslali niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“

Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“ A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“

Oni mu odpovedali: „Cisárov.“

A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.

A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému.
R.

Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh.
R.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného.
R.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
R.

Bratia, vy ste Božia stavba.

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.

Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán;
aby tam bolo moje meno naveky.

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela.

Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Milý brat, sestra!

Dnes som sa napriek sviatku v našej arcidiecéze začítal do nádherných čítaní zo dňa. A chcel by som Ťa povzbudiť tým, čo ma oslovilo pri ich čítaní. Sú to dve línie:

Jedna línia - prvé čítanie - dar ako poďakovanie verzus podplatenie. Aký je medzi nimi rozdiel, hádam pozná každý. Ak dáme peniaze alebo inú hodnotu za (úspečné) vykonanie určitej protislužby, tomu sa hovorí podplácanie. Ak však dám tú istú hodnotu ako poďakovanie za to, že určitá služba bola vykonaná bez predošlej výnimočnej motivácie kvalitne, prípadne nad moje očakávania, tak tomu sa hovorí prejav vďačnosti. Tobi bol zvyknutý dávať dary ľuďom okolo seba aj bez toho, aby mu oni preukázali predtým alebo potom nejakú službu. Boli to dary z milosrdenstva. Bol zvyknutý dávať, ale nikdy nečakal, že dostane niečo späť. Naučil sa dáva, ale nenaučil sa prijímať. A tak nastáva spor s manželkou, ktorá prvý raz za svoju prácu dostáva "trinkgeld" - kozu ako poďakovanie za dobrú prácu a dobrú látku. A Tobi sa bojí, že tá koza je ukradnutá.

Chcem tým naznačiť, že svoju prácu a svoje povinnosti máme vykonávať vždy dôsledne, zodpovedne a poriadne. Nikdy za to nemáme čakať odmenu navyše. Lebo napríklad mnohí čašníci sú urazení, ak im človek dá peniaze za i tak dobré drahé jedlo, no nepridá sprepitné. Akosi už prirodzene očakávajú, že dostanú aj niečo navyše. A podľa miery, koľko dostali navyše, posudzujú potom toho návštevníka. Iná situácia je napríklad, ak niekto je platený za svoju prácu (povedzme) poštového doručovateľa a má doručiť list priamo do rúk adresáta, ale ťaží sa mu vyviezť výťahom na 11. poschodie (veď - stratil by čas...), a tak radšej zanechá oznam, na ktorom zaškrtne políčko "Adresát nezastihnutý". In je povinný list doručiť, ale svoju povinnosť nesplnil. Môže toto bez výčitiek svedomia pred Pánom urobiť kresťan? Nie je podstatné, ako sa bude dívať na toho doručovateľa človek, ale ako sa na neho díva Boh.

Teda - plňme si svoje povinnosti, a plňme si ich poriadne. Nečakajme, že za to niečo dostaneme. No na druhej strane nebojme sa prijať to, čo nám dali ľudia z úprimnej vďačnosti. Len si dávajme pozor, aby sme si na také podarúnky nezvykli podobne ako čašníci v reštauráciách. Máme právo na svoju odmenu, a za ňu môžeme bojovať a žiadať o ňu. Nie sme preto kresťania, aby sme mlčali, keď nám nedajú mesačný plat. Sme kresťania, ale nie sme hlúpi. Na druhej strane nezvykajme si na odmeny navyše a neočakávajme ich, nie sú našou zásluhou.

Keď už hovoríme o povinnostiach, tu je druhá línia - evanjelium - cisárovi, čo je cisárove, Bohu, čo je Božie ... A toto by nám, kresťanom, malo byť tiež veľmi jasné. Sme občania SR, ale sme zároveň aj kresťania. Sme kresťania, ale sme zároveň aj občania SR. V súčasnosti je náročnou témou otázka samofinancovania cirkví. V niektorých novinách sa objavujú titulky a články, že Cirkev sa bojí, že pri sčítaní ľudu o svojich veriacich príde. Vyčítava sa Cirkvi jej bohatstvo, dokonca niektorí ľudia sa otvorene idú dištancovať od Cirkvi, lebo - zrazu asi bude treba platiť dane. ... Na druhej strane človek je slobodný a rozhodne sa pre to, čo mu je srdcu blízke. Skutočný veriaci človek, ktorý si uvedomuje úlohu a poslanie Cirkvi, vie, že on sám je členom Cirkvi a z toho sú určité povinnosti. Avšak rovnako si môže každý vstúpiť do seba a opýtať sa, či súhlasí so všetkým, čo sa deje v štátnych rezortoch (schvaľované zákony, s ktorými jeden súhlasí a druhý nie; neustále oničom dišputy a hádky v parlamente, ktoré neraz sprostredkúva aj televízia...). A keď toto občan vidí, pýta sa možno i sám seba - prečo mám platiť 40% daní (20% na výplatu a 20% v obchode pri nákupe) zo svojho platu takýmto ľuďom, ktorí často ani do práce nechodia?! A tak jhe tu neustále spor o to, kto má koho platiť.

A toto rozriešil Ježiš tak, že ho všetci obdivovali: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Teda - je to na našom svedomí, ako sa zachováme. Lebo ako kresťania sme neprestali byť občanmi Slovenskej republiky, ale aj ako občania Slovenskej republiky sme ostali kresťanmi. A teda máme plniť tak občianske povinnosti (voľby, vyjadrovanie sa k politickým situáciám, zúčastňovanie sa na verejných veciach, platenie daní), ako aj kresťanské (napĺnanie Božích i cirkevných prikázaní). A ak náhodou sa stane, že by sa dve povinnosti navzájom nezhodli, máme vtedy voliť kresťanský pohľad. Nikto nám slobodné rozhodnutie nemôže uprieť. Súdiť nás ale bude Boh. A ten pozná motívy každého človeka. Neposudzujme jeden druhého, ako koná, ale snažme sa posúdiť svoje vlastné konanie a svoje vlastné svedomie.

Pane, prosím, pomôž mi, aby som vždy plnil svoje kresťanské i občianske povinnosti poriadne a čestne. Povzbudzuj ma skrze hlas svedomia, aby som spoznával, čo v ktorých situáciách znamená Tvoje slovo: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Amen.