Nedeľa

Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestil človeka, ktorého bol utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.

Had bol ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh. I vravel žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“

Žena mu odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho, aby sme nezomreli.“

No had povedal žene: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“

Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu.
R.

Vedomý som si svojej neprávosti *
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil *
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
R.

Bože, stvor vo mne srdce čisté *
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.
R.

Navráť mi radosť z tvojej spásy *
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Pane, otvor moje pery *
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
R.

Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.

Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení.

Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.

Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.

Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.

Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.

Nielen z chleba žije človek,
ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.

Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“

On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“

Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“

Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“

A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“

Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Milý brat, milá sestra!

Popolcovou stredou sme začali pôstne obdobie. Postiť sa znamená vo svojej podstate zriekať sa niečoho. Niekto sa zrieka mäsa, niekto sladkostí, niekto fajčenia, kávy, alkoholu, hlučnej zábavy, zbytočného utrácania peňazí... Zriekame sa, aby sme sa učili povedať NIE najprv tomu, čo hriechom nie je, ale nie je to ani životne dôležité; a potom sa skrze toho naučili povedať NIE aj hriechu. Ak sa to prvé NIE nenaučíme povedať, nenaučíme sa povedať ani to druhé NIE.

V čom teda spočíva problém nášho pôstu?

V pevnom, odhodlanom rozhodnutí splniť záväzok, ktorý sme si na začiatku pôstneho obdobia dali. Ak sa niekto rozhodol zriecť sa mäsa povedzme v stredu, v piatok a v sobotu, tak by to mal dodržať až do posledného dňa. Ak sa niekto rozhodol znížiť fajčenie, mal by dodržať sebou stanovený limit. Ak si niekto dal záväzok nepočúvať hudbu, potom naozaj by na to nemal zabúdať celé pôstne obdobie.

Pôst je však nielen o zriekaní sa, ale aj o urobení niečoho navyše. Ako predsavzatie námmôže slúžiť napríklad každý deň urobiť nejaký dobrý skutok. Alebo dať almužnu niekomu, o kom vieme, že žije v biednych podmienkach. Alebo každý deň si prečítať niečo zo Svätého Písma, ktoré máme možno s usadnutým polročným prachom... Alebo častejšie sa zúčastniť Eucharistickej obety v kostole (napríklad cez týždeň)... Alebo vstávať a líhať v rovnakom čase, aby som doprial svojmu organizmu pokojný spánok... Alebo sa pravidelne modliť ráno i večer, venovať Bohu čas... Alebo... je toho veľa, ako môže človek poslúžiť Bohu, ale aj sebe na spásu...

Prečo je to dôležité?

Občas máme pocit akéhosi "abstinenčného syndrómu" po veciach, ktorých sme sa rozhodli zrieknuť. A vtedy sa stáva, že si povieme: "No a čo, ak to v jeden deň poruším, nič sa nestane..." Ale prečo by sme mali porušiť svoj pôst? Len preto, že som práve dostal chuť na pečené kura? Alebo preto, že som nepokojný a potrebujem si zapáliť? Alebo preto, že som dostal sliny na dve deci dobrého fajnového vína? ... O čo ide? Na čom som si dal pôst, ak sa napokon predsa riadim svojimi chúťkami?

A teraz sa poizri na Ježiša. Až neskutočné sa mi zdá, že sa Ježiš postil 40 dní, a až napokon vyhladol (ako evanjelista píše). To však nie je podstatné. Ježiš sa postil po krste. Postil sa, aby sa priblížil k Bohu. A ako to býva u nás bežne, keď je človek veľmi hladný, človek by bol ochotný čokoľvek dať za kúsok chleba. Ale Ježiš nie. Keď sa prvým človekom prišiel diabol, aby ho pokúšal, človek videl vábivosť ovocia a rozhodol sa konať podľa chúťky a túžob. Prestal byť pevný v rozhodnutí poslúchať Boží príkaz. Zlákalo ho ovocie a oná "múdrosť", ktorú mu predstavil diabol. Nezbadal však polopravdu... A tak často aj my prídeme do situácie, keď nás láka to, čoho sme sa rozhodli zrieknuť. Nie je to síce Boží príkaz, ale práve dobrovoľným dodržaním svojho predsavzatia sa učíme povedať diablovi jasné NIE. A toho, čo nám môže diabol dnes ponúknuť (samozrejme - opäť je to len polopravda a kamufláž), je omnoho viac. Preto si máme dávať pozor na lákanie na hriech.

Brat, sestra, aj Ježiš si mohol povedať, že síce nás prišiel spasiť, ale veď - "Som hladný, tak čo sa stane, ak raz premením kameň na chlieb? Alebo čo sa stane, ak sa diablovi pokloním? Veď to bude len raz, a možno aj zo srandy... A čo sa stane, keď skočím z výšky? Veď aj tak sa mi nič nestane, som Boží Syn!" No nepovedal to... Ostal verný a poslušný Otcovi, nepokúšal ho...

Ostaň teda aj Ty verný Otcovi. Ak si si dal záväzok na pôstne obdobie, ktorým sa chceš niečoho zriecť, v niečom sa zlepšiť, v niečom sa priblížiť k Bohu, tak tomu ostaň verný. Ostaň mu verný, aj keď Ťa zmysly lákajú porušiť čo len raz toto predsavzatie. A uvidíš, že ak sa naučíš povedať NIE pokúšaniu v predsavzatí, naučíš sa povedať NIE aj pokúšaniu v prikázaniach, a ostaneš verný Bohu.

Ale ešte jedna vec, podľa mňa veľmi dôležitá: Nespoliehaj sa len na seba. Nerob zo seba frajera, čo všetko Ty robíš pre Boha. Skôr pokľakni na kolená a pros o milosť, aby si vo svojom predsavzatí vytrval. Pevná vôľa často nie je len vecou človeka, ale aj darom, milosťou Boha.

Ježišu, Ty si sa 40 dní postil na púšti, aby si napokon ukázal vzor, že aj v ťažkých pokušeniach sa dá zvíťaziť nad zlom. Prosím Ťa, pomôž mojej slabej vôli, aby som dokázal vytrvať vo vznešených predsavzatiach. Prosím o milosť, aby som dokázal povedať NIE pokušeniam a hriechu. Amen.