Z hlbín volám k tebe, Pane; *
Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch *
k mojej úpenlivej prosbe.
R.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, *
Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý *
a my ti chceme v bázni slúžiť.
R.

Spolieham sa na teba, Pane, *
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
moja duša očakáva Pána *
väčšmi ako strážcovia dennicu.
R.

Väčšmi ako strážcovia dennicu *
nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo *
a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela *
zo všetkých jeho neprávostí.
R.

Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, hovorí Pán;
a obnovte si srdce i ducha.

Milý brat, sestra!

Prorok Ezechiel popisuje troch ľudí, z ktorých dvaja menia stanovisko a tretí komentuje postoj Pána.

Prvý zmení stanovisko tým, že opustí svoju spravodlivosť a začne páchať neprávosť. Odvrátiť sa od svojej spravodlivosti znamená nechať sa zlákať niečím, čo je nesprávne, hriešne. Teda odvrátiť sa od spravodlivosti znamená zároveň obrátiť sa k hriechu. Vedomé a dobrovoľné obracanie sa za pokušeniami končí hriechom. Človek, ktorý hreší, hreší dobrovoľne a vedome. Takýto človek nemôže mať podiel na večnosti so spravodlivým.

Druhý zmení stanovisko tým, že opúšťa neprávosti a začne konať spravodlivo. To znamená, že spoznal márnosť neprávosti a zla a vníma, že jeho život nie je naplnený. A naplnenie nájde práve v onej spravodlivosti a v práve. Teda obracia sa k tomu, že je milé pred Bohom. Aj takéto konanie je vedomé a dobrovoľné. Ak sa človek sám rozhodne zmeniť svoj život a polepšiť, takýto človek bude mať podiel na večnosti.

Tretí človek sa díva na Boha kritizuje ho. Kritizuje nekompromisnosť Boha vo veci života ("nezomrie, bude žiť"). Príčinou je často pocit krivdy - "Prečo by som nemohol mať ten istý podiel na živote ako ostatní? Boh ma stvoril pre zatratenie?" Problém je len v tom, že medzi spravodlivosťou a neprávosťou sa rozhodujeme dobrovoľne a vedome. Dobrovoľne a vedome podporujeme alebo ponižujeme lásku Boha. DObrovoľne a vedome prijímame alebo odmietame Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Vedome a dobrovoľne si vyberáme z dvoch ciest, z ktorej jedna vedie do večnosti v Božom kráľovstve a druhá do večnosti zatratenia. Sami si vyberáme. A toto v poslednom čase veľmi často zdôrazňujem. Každý z nás bude zodpovedný za to, ako žil. Nikto nemôže ukázať na Boha prstom, že "To On je na vine, že som v tejto situácii." Nikto nemôže povedať, že Boh nechce našu spásu. Ak by to tak bolo, smrť Ježiša Krista by bola len fraškou. Vieme však, že Kristus zomrel na kríži, priniesol vykúpenie z hriechov všetkým ľuďom, no len na ľuďoch samých závisí, či tento dar od Ježiša prijmú. Ale ak neprijmú, robia to dobrovoľne a vedome.

Brat, sestra, ešte dnes prehodnoť to, ako žiješ. Ešte dnes pouvažuj nad svojimi myšlienkami, slovami, skutkami. Ešte dnes sa kriticky pozri na seba a na svoje vedomé a dobrovoľné konanie pre a proti Božej láske. Ešte dnes...!