Zákon Pánov je dokonalý, *
osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, *
dáva múdrosť maličkým.
R.

Rozhodnutia Pánove sú správne, *
potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, *
osvecujú oči.
R.

Bázeň pred Pánom je úprimná, *
trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé *
a všetky spravodlivé.
R.

Nech sa ti páčia slová mojich úst †
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. *
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.
R.

Hľa, teraz je milostivý čas,
teraz je deň spásy!

Milý brat, sestra!

V rozjímaní nad dnešným evanjeliom som uvažoval nad spravodlivosťou prvej, napravo stojacej skupiny, či nespravodlivosťou naľavo stojacej skupiny. A uvedomil som si, aký rozdiel je medzi tým, keď človek niečo koná pre Boha, a keď človek niečo koná s Bohom.

Vieš, brat, sestra, mnohí z nás sa snažíme robiť čo najviac dobrých skutkov. A robíme ich s tým, že sú to prejavy lásky voči Bohu. Hovoríme Ježišovi: "Pane, toto som urobil pre Teba..." A túžime robiť veľké veci. Hádam najradšej by sme boli, ak by sa skrze našich rúk diali aj mnohé zázraky. Nedejú sa. Ale snažíme sa robiť dobro. Je na tom niečo zlé?

Istotne nie. Lenže chtiac-nechtiac sa staviame do pozície tých, ktorí stoja vľavo. Sú si totiž vedomí, že to či ono robili pre Boha. Mali dojem, že slúžia Bohu. Ba čo dojem - boli o tom presvedčení! A zrazu im Kráľ povie: Odíďte, lebo som bol v núdzi, a nepomohli ste mi. Ako to? Veď tak sa veľmi snažili, a predsa nepomohli? A vtedy zbadajú, že nie to, čo oni považovali za pomoc v núdzi, bola tá pravá pomoc. Slúžili Kráľovi, ale na svoje okolie sa nepozreli. Nevideli iných, len seba a Kráľa. Svojimi skutkami sa ako keby zaliečali Kráľovi. Ale v skutočnosti v sebe nemali kúska citu; boli slepí a hluchí voči svojmu okoliu. A v našom duchovnom živote sem patrí tá skupina, ktorá sa vystatuje, že mnoho robí pre Boha a pre svoju spásu, veľa sa modlí, veľa obiet ponúka, no v skutočnosti nič nerobí s Bohom. Riadi sa vlastnými predstavami o dobrom skutku, a možno práve premrháva príležitosť urobiť skutočne dobrý skutok, lebo ten sa vymyká jeho predstave. A keď mu ním samým umienený dobrý skutok nevyjde tak, ako si to predstavoval, je nervózny a nespokojný; chcel poslúžiť Bohu, ale nevyšlo to (podľa neho)...

Na druhej strane však stoja tí, ktorí si ani len neuvedomujú poriadne, že konali dobré skutky. Kráľ ich povolá do svojho kráľovstva, pretože - iste, slúžili aj jemu, ale slúžili aj svojmu okoliu. Mali cit pre svoje okolie. Zbadali človeka, ktorý potreboval pomôcť. Dobro konali akosi prirodzene, nenútene, nenásilne, bez nejakého vedomia, že práve teraz idem poslúžiť Kráľovi. To dobro bolo v nich akosi zvnútornené. Navyše - stali sa predĺženou rukou Kráľa, ktorý chcel pomôcť svojmu ľudu. Do tejto skupiny patria ľudia, ktorí nerozmýšľajú, či ten alebo onen skutok bude na slávu Boha... S dobrým úmyslom pomôcť, povzbudiť, posilniť, potešiť pristupujú ku každému človeku. A hlavne k tým najbiednejším... Teda nerobia skutky pre Boha. Sú to ľudia, ktorí sa v modlitbách denno-denne odovzdávajú Bohu, v pokore a v tichu srdca rozjímajú a dobro a dodržiavanie prikázaní sa im stalo prirodzenosťou. Netúžia robiť veľké veci; ale v tom, čo robia - v tých každodenných maličkostiach - sú zodpovední, čestní, poriadni. A keď im skutok nevyjde tak ako pôvodne chceli, netrápia sa, nehnevajú sa, lebo vedia, že Boh všetko dokáže zmeniť na dobro.

V prvom čítaní počujeme slová Pána, Boha: "Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý." Pomôžeme si na záver citovaním Tomáša Akvinského, ktorý povedal: "Svätosť je to, čím myseľ človeka seba a svoje úkony spojuje s Bohom." A tu je ešte jeden citát na inšpiráciu, tentoraz od Svätého Otca pápeža Jána Pavla I.: "Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie dennou tragédiou, ale skôr denným úsmevom."