Sobota

Nátanovi zaznelo Pánovo slovo: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Až sa tvoje dni dovŕšia, a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom.

Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal:
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
R.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
R.

On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.“
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
R.

Bratia, Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.

Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ – pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet.

On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“

Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane,
a bez prestania ťa velebia.

Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.

A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode.

Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.

Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.

Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.

Milý brat, sestra!

Jozefa by sme pokojne mohli nazvať mužom viery. Neistoty, ktorými totiž on prechádzal, totiž na nič iné ani nepoukazovali. Pouvažujme teraz:

Jozef, spravodlivý človek, sa rozhodne oženiť. Zasnúbi sa s Máriou, no ešte ani nezačnú bývať spolu, a už je Mária v požehnanom stave. No povedz úprimne: keby si bol na Jozefovom mieste, neprekvapilo by Ťa to? Kto chce za manželku pobehlicu? A keky si sa mal nad ňou zľutovať, akú budeš mať nádej, že Ti bude verná? A nazrieme aj do inej časti evanjelia. Malé nevinné dieťa sa stane terčom Heroseovho vyčíňania. Jozef rýchlo musí s celou rodinou utiecť. Takto si predstavoval život? A v dvanástich rokoch sa im malý Ježiš stratí. Keď ho konečne nájdu, ten im s akousi výčitkou povie: Prečo ste ma hľadali?" Mnohí s nás by si možno na Jozefovom mieste ani len neuvedomili, s kým hovoria, a skôr by sme vyčítavo povedali: "Čo to je za hlúpa otázka?! My ťa hľadáme, ty sa tu vykecávaš a upútavaš na seba pozornosť mocipánov, a my sa ideme strachom zájsť; a ešte sa pýtaj, prečo sme Ťa hľadali!"

Čo urobil Jozef? V tom počiatočnom vnútornom zmätku, v ktorom sa ocitol, prichádza na pomoc Pán. Dáva mu sen a uisťuje ho, že to, čo sa v živote Márie počalo, je z Ducha Svätého. Za prvé - bol to sen, za druhé - aký Duch Svätý? Opäť by boli z našej strany na svete len nezodpovedané otázky. Jozef mlčí a verí. Prijíma Máriu. Musí to byť človek veľmi silný vo viere. Keď má utiecť do Egypta, opäť sa Pán ozve v jeho sne, ale on ho počúva, nepochybuje. A aj sám evanjelista zaznamenáva, že keď 12-ročný Ježiš odpovedá "Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?", jeho rodičia ho nepochopili. Ale verili.

Rozdiel medzi Jozefom a nami je teda veľmi jasný. Totiž materiálne zmýšľajúci človek nerozumie mnohým veciam, kladie otázky, čaká jasnú odpoveď a potom koná. Jeho zásluhy sú akoby "zo zákona" - zákon totiž niečo zaručuje. Jozefa viera bola z milosti. Jemu nikto nezaručoval, že sen je od Boha. Nikto mu nezaručoval, že manželka bude verná. A predsa veril. Toto materiálne zmýšľajúci človek nedokáže. Dokáže to človek, ktorý nie je naviazaný na materiálno. Taký človek sa opiera o Boha. Taký človek je svedkom, zakúšajúcim Božiu prozreteľnosť a starostlivosť. Taký človek verí, že neexistuje chvíľa v jeho živote, ktorú by Boh nemal pod palcom.

Ak chceme zažiť skúsenosť s Bohom, tak potom je potrebné oslobodiť sa od čisto materiálneho zmýšľania a viac dôverovať prozreteľnosti Boha. Ja mám teraz jednu skúsenosť, s ktorou sa chcem podeliť - nie preto, aby som "machroval", ale na povzbudenie. Potrebujem peniaze. Rozhodol som sa, že v lete pôjdem pozrieť Svätého Otca do Madridu. Chcem ísť. Je to pekná akcia, a povedal som si, že sa Boh postará o to, aby som mal peniaze. Zaplatil som s dôverou malú časť cesty ako zálohu, druhú musím zaplatiť do júna. Prosil som o prácu, brigádu. Nemusel som dlho prosiť. Kým predtým som hľadal na privyrobenie nejakú možnosť a pol roka a nič som nenašiel, teraz v priebehu troch dní mi zavolali, že môžem nastúpiť do práce.

Boh sa postará. Ak ide o veci Tvojej spásy, Boh sa o Teba postará, ak vidí, že máš snahu. V tých najťažších okamihoch príde k Tebe. Keď už všetci strácajú nádej, Ty ju mať budeš, ak budeš veriť.

Nech je nám v tejto dôvere vzorom dnešný svätec...

Pane, vzbuď, prosím, vo mne bezpodmienečnú dôveru, aby som Ťa mohol chváliť, oslavovať za to, že ma nenecháš v kritických chvíľach samého. Ďakujem Ti za to, Pane. Svätý Jozef, oroduj za nás. Amen.