Milý brat, sestra!

S napätím sledujeme v posledných dňoch udalosti, ktoré sa týkajú Japonska po zničujúcom zemetrasení a vlne tsunami. S obavami sa dívame na atómovú elektráreň Fukušima. A podľa správ, ktoré nám sprostredkúvajú médiá, vnímame aj postoj japonskej vlády k informovanosti obyvateľstva o tejto situácii. Krajiny sa spájajú v myšlienkach o pomoci Japonsku. Vyspelá krajina, známa technikou, autami, priemyslom potrebuje pomoc. Materiálnu i duchovnú.

Ja som sa dnes zamýšľal nad troma líniami. Prvú tvorila situácia Japonska pred tsunami. Dnes ráno som počúval reprízu správ zo včerajška. Údajne mohol zlyhať aj varovný systém v Japonsku. Mobilní operátori odoslali varovnú SMS obyvateľom len 30 sekúnd pred dorazením vlny tsunami. Obyvatelia sa na takúto vlnu, oznamovanú tak "skoro" jednoznačne nemohli pripraviť. Viac ako samotné zemetrasenie zničila časť Japonska práve vlna tsunami. Akosi prirodzene sa obyvateľstvo spolieha na varovanie. Kto by počítal s takouto prírodnou katastrofou?! Hrôza a strach zachváti obyvateľov v okamihu, keď sa im zrazu všetko otočí. Ešte pred 5 minútami ani len neuvažovali o smrti; teraz im však smrť dýcha na chrbát. A pre mnohých sa tento dych stáva osudným... A postoj vlády? Neviem, ako by som sa zachoval ja na ich mieste, pretože situácia je veľmi vážna, ale ak vypukne davová psychóza, následky budú ešte horšie. Jednako však ľudia potrebujú vedieť, na čom sú. A tak vláda niektoré veci prirodzene zamlčuje...

Druhá línia - prorok Jonáš: Ide po meste Ninive a rozhlasuje, že o 40 dní bude toto mesto zničené kvôli hriechom. Obyvatelia majú 40 dní na to, aby sa s tým vysporiadali. Čo urobia? Pokoria sa pred Bohom, začnú sa postiť. A Boh ich vyslyší. Nezničí ich. Dosť dlhú dobu obyvatelia naozaj využili na to, aby sa zmierili s Bohom. "Varovnou SMS" sa pre nich stali slová jedného človeka, ktorý šiel po meste a v mene Božom ohlasoval zánik. A ako reagovala vláda? Prorok Jonáš píše vo svojej knihe: Zvesť sa dostala až k ninivskému kráľovi. Vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive rozhodnutie kráľa a jeho veľmožov: „Nech nič neokúsia ľudia ani zvieratá, dobytok a ovce nech sa nepasú, ani vodu nech nepijú! Ľudia i zvieratá nech sa oblečú do vrecoviny a hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré pácha. Ktovie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme.“

Treťou líniou je náš život. Naše hriechy sú niekedy tak veľké, že Boh zdvíha svoj prst a upozorňuje: Obráťte sa! Zmeňte svoje zmýšľanie! A my sa s hrôzou dívame na krajiny, ktoré ničia prírodné katastrofy (i keď - objavili sa aj správy, že toto zemestrasenie v Japonsku nebolo prírodného pôvodu), ľutujeme tie krajiny, ale pred Bohom sa nepokoríme. Skôr krútime hlavami, ako môže Boh dopustiť niečo také, aby zahynuli aj spravodliví ľudia. A ja sa pýtam: Koľko času budeme mať na obrátenie my? 40 dní? 30 sekúnd? Žiaden čas? Spolu s farizejmi a zákonníkmi sa pýtame: Aké znamenie dostaneme my?

Brat, sestra, omnoho vážnejšia ako zemetrasenie, tsunami a atómový výbuch, je ľudská ľahostajnosť k druhým i k sebe a svojej duši. Omnoho vážnejšia je preto, lebo z nej pramení zaslepenosť, zatvrdilosť! Je vážnejšia, pretože práve vďaka nej nevidíme, a možno ani nechceme vidieť v týchto kritických situáciách varovný prst Boží! Nemôžeme hovoriť len o milosrdnosti Boha. Musíme poukázať na to, v akom stave je naša duša! Musíme poukázať aj na to, že namiesto pokory pred Bohom sa vyvyšujeme do neba a snažíme sa byť dokonalí, úplní, kompletní. Prečo? Lebo nechceme Boha do svojho života! Lebo ho odmietame! Lebo si myslíme, že sme niečo viac. Sme pyšní, no zároveň hlúpi. Lebo vidíš, ako máličko stačí na to, aby sa rozvinutá a bohatá krajina, ktorá je jedným z hýbateľov svetovej ekonomiky, stala krajinou, kde budú potraviny a obyčajná voda vzácnosťou! Ako málo stačí na to, aby človek reálne spoznal, za koho sa pokladal a kým v skutočnosti je!

Brat, sestra, tento čas pôstu nech je pre nás výzvou k obráteniu a zanechaniu hriechu. Nech je to čas milostí, keď sa k Bohu priblížime. Nech je to čas, kedy sa na kolenách pred Bohom pokoríme a budeme žiť čisto a nábožne. A hlavne - neodsudzujme iných za to, akí sú... Starajme sa o svoju dušu, o svoju čistotu, o svoj vlastný vzťah s Bohom.