Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem.
R.

Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, *
nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou *
a v čase hladu nakŕmil.
R.

Naša duša očakáva Pána, *
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
R.

Milovaný, trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.

V žiarivom oblaku bolo počuť Otcov hlas:
Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!

Milý brat, milá sestra!

Stalo sa Ti už, že si cítil, akoby Ťa nejaký vnútorný hlas volal niekam niečo urobiť? A zdalo sa Ti, že to volanie je logicky nezmyselné alebo nepochopiteľné? Mne áno. Asi pred dvoma mesiacmi som prežíval krízu, a spomínam si, ako cez týždeň o desiatej večer som cítil, že hneď musím vstať a ísť do Marianky. Človek si povie - to je nezmyselné, veď na druhý deň vstávam do práce; musím byť fit, veď budem mať dlhý deň. Ale volanie bolo tak silné, že napokon som nedokázal odolať a rozhodol som sa, že idem do Marianky. Domov som sa vrátil krátko pred druhou v noci, ale zážitok, ktorý som tam prežil, by som pokojne mohol prirovnať pocitu Petra: "Pane, dobre nám tu je..." A pritom všetko logicky hovorilo proti takémuto (relatívne nerozumnému) rozhodnutiu...

Boh si povoláva Abrama. Má odísť. Ale nielen na chvíľu, ale úplne. Má odísť od svojich príbuzných. Má zanechať svoje istoty a vydať sa na cestu. Nelogickosť takéhoto odchodu je aj v tom, že nevie kam a kadiaľ má ísť. A včera sme mali slávnosť sv. Jozefa, ktorý sa rovnako na podnet Boha nelogicky rozhodol svoju manželku prijať, i keď oné počatie, ktoré bolo Jozefovi zvestované, bolo (relatívne) nerozumné. Obaja sú mužmi viery. Veria Bohu.

Rovnako Ježiš volí troch apoštolov, ktorí pôjdu s ním, hoci nevedia kam a prečo. Idú s Ježišom na vrch Tábor. Opúšťajú ostatných. Idú do samoty. Idú do ticha. Ježiš sa im ukáže vo svojej božskej sláve. A reakcia? "Pane, dobre nám tu je..."

Toto pôstne obdobie je časom, keď nás Boh pozýva, aby sme na chvíľku zanechali svojich príbuzných i priateľov a ponorili sa do ticha samoty a modlitby. Volanie Boha nebudeme vedieť "dešifrovať", ak sme obklopený hlukom sveta. Potrebujeme ticho, samotu, pokoj. Potrebujeme rozjímať. Ak chceme zažiť, čo je to "Boh medzi nami", mali by sme si vedieť nájsť čas na odchod od bežných starostí, vypnúť na chvíľu a ponoriť sa do modlitby. Viem, že tí, ktorí máte rodiny, nemáte to jednoduché. Boh nám však vkladá zvláštne túžby do srdca a my sa ich bojíme plniť. Stále uvažujeme: "Kto sa o to, čo robievam, postará, ak nie ja?!" Robíme sa nenahraditeľnými. A pritom Boh nechce, aby sme sa úplne odlučovali od rodiny, od sveta, od ľudí, od práce. Chce len, aby sme sa na chvíľku dokázali ponoriť do Jeho náruče.

Dnes je u františkánov v Bratislave poklona Sviatosti Oltárnej s modlitbou Ruženca Božieho milosrdenstva. Aj takáto adorácia je časom, kedy sa môžeme na chvíľku ponoriť do Božej lásky. Pôst nie je len o zriekaní sa. Pôst je o návrate k Bohu. Pôst je o tom, aby som hľadal Pána, nachádzal Pána a aby som sa k nemu a k jeho láske vrátil.