Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných †
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.
R.

Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
darí sa mu všetko, čo podniká.
R.

No nie tak bezbožní, veru nie; *
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
R.

Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo
v dobrom a šľachetnom srdci
a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Milý brat, sestra!

Prečo sa dnes hovorí o katolíkoch (alebo možno - o kresťanoch všeobecne), že sú to ľudia, ktorí žijú podľa nemoderných pravidiel? Pretože život kresťana je často založený na sebazapieraní. Kým iní si žijú a hodujú, kresťan sa zapiera. Kým iní si užívajú života naplno, kresťan drží pôst. Kým iní sa chcú cítiť slobodnými, kresťan apeluje na Desatoro Božích prikázaní. Kým iní..., kresťan... (a tu si doplň, čo len chceš).

Priznám sa však, že raz mi prišlo na um: Keby som nebol katolíkom, mohol by som si užívať aj ja. Veď svet je tak krásny a lákavý pre všetky zmysly, pre všetky vášne, so všetkými sladkými pokušeniami! A ja sa musím držať prikázaní. Občas sa pýtam spolu s učeníkmi: "Pane, a čo z toho všetkého sebazáporu budem mať?" Niekedy pohrdlivo, inokedy možno i s trochou závisti som pozeral na tých, ktorí si užívajú života plného jedla, žien, sexu, voľnosti, slobody... A v tých chvíľach mi Božie prikázania prišli ako akási zábrana k takémuto životu.

Čo z toho budem mať? Možno aj boháč z dnešného evanjelia si kládol túto otázku. A ktovie, možno aj tomu chudákovi napadlo opýtať sa, prečo on musí žiť v porobe a aký to má zmysel.

Odpoveď dáva dnešné evanjelium, ktoré upriamuje našu pozornosť na "Abrahámovo lono" a na pekelné muky. Toto budeme mať z toho. Sú to azda vyhrážky? Nie! Je to dôsledok nášho rozhodnutia. My sami sa rozhodujeme, či pôjdeme po cestách spravodlivých, alebo sa staneme bezbožnými. Prvý dôkaz: Biblia je plná obrazov o osude spravodlivých a o osude zatvrdilých hriešnikov. Niektorí však povedia: Biblia? A na čo ju mám čítať? Takže ponúkam druhý dôkaz: V prvotnej Cirkvi za idey Ježišových kázní zomierali dobrovoľne stovky a stovky prenasledovaných veriacich. Hneď po zmŕtvychvstaní Ježiša videlo asi 500 veriacich. Uverili. Boli ochotní aj zomrieť. A koľko je mučeníkov, ktorí preliali krv za Ježiša?! Mohli sa zachrániť, stačilo by zaprieť svoju vieru. No nezapreli! Vari takto činia ľudia, ktorí veria falošným ideálom? Vari sa ich života nedotýkal Boh? Takto činia iba ľudia, ktorí zažili Boha, dovolili mu pôssobiť v ich živote. Dať aj život za vieru - to už svedčí o tom, že to nie je výmysel, ale skutočnosť.

Nuž, ak niekto ani tomuto neuverí a nezačne skúmať podstatu viery, potom o ňom platí to, čo Abrahám povedal boháčovi: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘ Totiž - mohol by som uvádzať akékoľvek dôkazy o Bohu. Kto nechce, aj tak neprijme vieru. A kto chce, pokúsi sa volať na Boha a prosiť ho, aby sa dotkol jeho života.

Dovoľ mu aj Ty dotýkať sa Tvojho srdca a Tvojho života.