Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
R.

„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
R.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? *
Myslíš si, že ja som ako ty?
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
R.

Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, hovorí Pán;
a obnovte si srdce i ducha.

Milý brat, sestra!

Nedávno som bol na jednom pracovnom školení. Všimol som si v školiacej miestnosti nad dverami nápis znenia: "Ľudia počúvajú, čo hovoríte, ale uveria až tomu, čo urobíte." Nádherná myšlienka, ktorej autora síce nepoznám, ale ktorá ma zasiahla. Často hovoríme mnoho. Obsahom našich slov by mali byť skutky. Naša reč by nemala byť prázdna. Mala by byť podporená skutkami, ktorými ukazujeme vzor. Spomínam si, koľko som sa snažil deťom v triede vysvetliť slušné správanie v jedálni, a keď prišlo na "lámanie chleba" a vošli sme do jedálne, ako keby sa nič nedialo. Ale keď uvideli vzor v nejakom mojom správaní, a videli, že má dobrý dopad, pokúsili sa o to aj oni. Vtedy som si uvedomil, ako veľmi si človek musí dávať pozor na to, čo robí, lebo ľudia si viac všímajú a učia sa to, čo vidia, ako to, čo počúvajú.

A možno ani si netreba dávať pozor... Veď ten, komu je dobro prirodzené, ten si sám ani neuvedomuje, že môže byť dobrým vzorom. Tí z nás, ktorí sme sa nenaučili konať dobro z prirodzenosti, sa to môžeme naučiť. Návod je v prvom čítaní aj v evanjeliu. V prvom čítaní nás sám Boh vyzýva, aby sme sa obrátili a očistili si srdcia. To je prvá podmienka. Bez obrátenia a bez čistého srdca nebudeme vedieť konať nezištne a s láskou. Totiž ak má človek znečistené srdce, jeho duša nie je poškvrnená len minulým hriechom, ktorý sa stal, ale aj omnoho silnejšími náklonnosťami k hriechom, a tie náklonnosti človeka sprevádzajú. Naopak - človek, ktorý ide úprimne na svätú spoveď, odvrhuje dobrovoľne hriechy a rozhodne sa naplno zrieknuť sa aj poslúchania svojich náklonností, a taký človek vnútorne túži po tom, aby bol lepší. Tu je to obrátenie. A potom nasledujú dobré skutky, vymáhanie práva sirote, učenie sa robiť dobro a pod.

Brat, sestra, keď tieto riadky píšem, sám som si vedomý, koľko razy Ťa tu poučujem o tom, ako sa máš správať Ty. Ale je to výzva (o to dokonca zodpovednejšia) hlavne pre mňa. Túžim po tom, aby som bol v očiach Pána dobrým človekom, a aby Pán mohol i cezo mňa oslovovať mojich bratov, sestry, ktorí potrebujú nasmerovať svoj život podľa Božieho plánu k večnému cieľu. Či som toho hoden, ukáže sa neskôr. Zatiaľ aj ja prosím Teba, brat, sestra, o modlitbu, aby som nebol len cvndžiacim kovom a duniacim bubnom, ale aby to, čo hovorím, vychádzalo z toho, čo žijem.