Pán je môj pastier, nič mi nechýba: *
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
dušu mi osviežuje.
R.

Vodí ma po správnych chodníkoch, *
verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, †
nebudem sa báť zlého, *
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
tie sú mi útechou.
R.

Prestieraš mi stôl *
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
a kalich mi napĺňaš až po okraj.
R.

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať *
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
mnoho a mnoho dní.
R.

Ja som svetlo sveta, hovorí Pán;
kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.

Milý brat, milá sestra!

Mňa dnes oslovilo niekoľko (podľa mňa) veľmi zaujímavých momentov dnešného evanjelia. Pozrime sa na ne:

Čo urobil slepec, keď ho Ježiš uzdravil? Zmenil štýl života. Pred uzdravením žobral, teraz s tým prestal. Aj susedia sa pýtali v minulom čase: "Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?". Vyznal, že bol slepý, ale teraz vidí. Teda vyznal dotyk Boha. Povedal, že k tomu, aby ho Boh uzdravil, musel poslúchnuť: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“ Nepovažoval za podstatné, či Ježiš je alebo nie je hriešnik. Zažil skúsenosť s ním a to mu stačilo: "On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ (Verím, že:) Plný Ducha Svätého dokáže tvrdo protirečiť farizejom: "Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Toto všetko sa deje ako veľká premena života bývalého slepca. Je to slepec, ktorý priznáva, že bol slepý, a že potreboval uzdravenie. Je to človek, ktorému bolo nad slnko jasnejšie, že bez Božieho dotyku by nikdy nevidel; človek, ktorý sa napokon aj pokloní Ježišovi pre to, že ho spoznal ako Syna človeka.

Brat, sestra, občas sa všetci stávame farizejmi, ktorí posudzujú a neveria. Občas si všetci myslíme o sebe, že sme spravodliví a že zachovávame a robíme všetko tak dokonale, že iný by to už tak dobre nedokázal. Občas všetci máme pocit, že "vidíme", a ak nám niekto niečo povie alebo chce povzbudiť, pobúrime sa, lebo - kto môže mať také skúsenosti ako my?! My predsa nie sme až tak hriešni! My predsa zachovávame všetko, čo od nás naša viera vyžaduje... Dokonca sú medzi nami aj takí, ktorí prídu na spoveď a povedia, že nemajú hriech, a prišli len preto, lebo raz mesačne majú k spovedi pristúpiť. Iní povedia - "No čo, veď každý urobil to, čo ja, veď sa nič nedeje, to je normálne, to ešte neznamená, že som zlý!" A ďalší: "Ja spoveď nepotrebujem, nepotrebujem sviatosti, nepotrebujem cirkev. Ja som dobrý človek." Charakterizoval by som to vetou: "Som pyšný na svoju pokoru."

Áno, aj takto sa dá chápať dnešné Ježišovo slovo farizejom: "Vy však hovoríte "vidím"..."

Preto usilujme sa vyhýbať nepoučiteľnosti, pocitu úplnej spravodlivosti a dobroty. Usilujme sa byť skutočne pokorní, pravdiví. Nebojme sa uznať, ak sme zhrešili. Nebojme sa povedať: "Pane, nevidím!" Nemyslime si, že spravodlivý človek nemôže upadnúť. Naopak - aj ten upadne, ale jeho pád môže byť konečný, ak si neprizná, že padol. Nie je dôležité, koľko razy človek upadne, ale koľko razy vstane, očistí sa a ide ďalej.

Brat, sestra, kým sme tu, na zemi, a žijeme, máme šancu vstať a očistiť sa. Túto šancu po smrti mať už nebudeme. Pán nám dáva dnešný deň i všetky dni nášho života ako dar svojho milosrdenstva. Využime ho pre dobro svojej duše a pre dobro blížnych.