Pondelok

Toto hovorí Pán: „Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím. Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania a z jeho obyvateľov ľud radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom, tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie. Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný, a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty.

Budú stavať domy a bývať v nich budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.
R.

Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom.
R.

Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec; *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
R.

Milujte dobro a nie zlo;
budete žiť a Pán bude s vami.

Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“

Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.

Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.

Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

Milý brat, sestra!

Predstavil som sa na mieste kráľovského úradníka, ktorý sa dopočuje, čo všetko Ježiš inde robil, a má možnosť poskytnúť svojmu vlastnému synovi uzdravenie. Kráľovský úradník počul o mnohých znameniach a zázrakoch, ktoré konal Ježiš. Volal teda Ježiša, aby jeho syna uzdravil. Ten však reaguje veľmi zvláštne - slovami, ktorými som uviedol dnešné zamyslenie. Úradník mu ako keby nerozumel, a znova ho volá: "Poď! Poď, kým mi dieťa neumrie!" Lebo ak dieťa umrie, je koniec každému snaženiu - smrť ho nenávratne zoberie.

Ježiš videl, že úradník je vnútorne dosť rozorvaný a vlastne Ježiša ani nepočúva, a ani nad jeho slovami nerozmýšľa. Nechcel ďalej trápiť toho človeka, a preto mu hovorí: "Choď, tvoj syn žije!" Ale všimni si tú reakciu: Ježiš pred chvíľou vyčíta úradníkovi i ostatným, že neveria, kým nevidia znamenia, a v tejto chvíli nechá úradníka celý deň cesty putovať samého v pocitoch neistoty, či urobil dobre, že zanechal Ježiša na Jeho slovo. Nejde totiž s ním, len mu povie, nech ide domov a uisťuje ho, že syn žije. Vedie úradníka k dôvere Jeho slovám.

Podnetné čítanie. Jednak preto, lebo nás dnešné evanjelium napomína, aby sme sa nebáli Ježišovi prednášať svoje prosby. Nebojme sa, že nerozumieme všetkému, čo od nás Boh žiada. Nebojme sa, že vnútorne nie sme schopní rozjímať nad Božím slovom. A nebojme sa, smrťou sa nič nekončí. Ježiš nám dnes dáva najavo, že pozná naše trápenia a bolesti. Pozná všetko, čím prechádzame. Nechce nás nechať v trápeniach. Nech nás ďalej mučiť. Chce len, aby sme sa pokúsili viac veriť jeho slovám, viac žiť podľa toho, čo nám hovorí. Berme častejšie do ruky Božie slovo a viac rozjímajme. Ostaňme blízko Ježiša, nevzďaľujme sa od neho. A verme, že všetko, o čo Ježiša poprosíme, môžeme mať, pokiaľ to bude nám na spásu. Ak nám je niečo, čo žiadame, na spásu, Boh nám to dá; len čaká na to, aby sme s ním o tom komunikovali. Ak nám to na spásu nie je, netrápme sa, že nám to Boh nesplní - iba by nám to poškodilo.

Pane, veď ma k čistote mojich túžob. Uzdravuj mojich blízkych, ktorých mám vo svojej rodine. Dotýkaj sa srdca každého jedného chorého, utrápeného. Povzbuď ho k viere, posilňuj ho svojím slovom a napĺňaj svojou láskou. Amen.