Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, *
zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú,
a vysloboď ma,
aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, *
a nemal by som záchrancu.
R.

Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti *
a podľa mojej nevinnosti.
Nech je už koniec zlobe hriešnikov. †
Posilni spravodlivého, *
ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.
R.

Boh je moja obrana; *
on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.
Boh je sudca spravodlivý; *
dáva výstrahy každý deň.
R.

Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci
a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Milý brat, sestra!

Dnešné evanjelium je len jednoduchým potvrdením životnej praxe, že na jednu vec alebo jednu osobu môže mať spoločnosť rozličné názory. Možno sa budeš čudovať, že to píšem, ale vnímam to tak, že príčinou nie je Zákon, a nie je ani množstvo veľkých divov alebo silné slová Ježiša, ktoré spôsobujú roztržku v spoločnosti zástupu i farizejov. Príčinou je prílišné prilipnutie na vlastný názor a neochotu vypočuť si názor niekoho iného a zamyslieť sa nad ním. Často sa stretávam práve s postojom ľudí, že priznať pravdu druhého človeka by znamenalo utrpieť porážku. A preto si väčšina ľudí potrpí na tom, aby uznali jeho názor ako pravdu. Ak sa tak nestane, ten človek sa cíti urazený, nahnevaný a zo spoločnosti odchádza.

Už sme o tom hovorili na tomto mieste, ale pozrime sa na to ešte raz: Farizeji si myslia, že poznajú Zákon, a ten im stačí. No stačí sa pozrieť na to, ako asi skúmali Ježišovu osobu. Keby Ježiša skúmali viac, možno by prišli na to, že Ježiš naozaj prišiel na svet v Dávidovom mestečku Betlehem. Ale keďže stačili im vlastný názor a istota vlastnej "múdrosti", nepristúpili na hlbšie skúmanie. Zistili by možno, že z Galiley naozaj prorok nepríde, ale zistili by aj to, že Ježiš je z Betlehema. Ale to by znamenalo prijať "porážku" (ako sa to často chápe), že to, čo tvrdili o Ježišovi, nie je pravda.

Názory na vec i na ľudí môžu byť rozličné. Nikdy by však tieto názory nemali byť príčinou roztržiek, nepokoja, hnevu v spoločnosti. Podobné roztržky boli v minuloisti aj medzi veriacimi. Podobné boje sú aj dodnes medzi rozličnými kresťanskými vierovyznaniami. Tam, kde by mala vládnuť jednota a svornosť, sa zakladá na vlastnej "pravde", a tak každý dokazuje to "svoje" a uniká duch jednoty.

Brat, sestra, nechýba aj v Tvojom okolí duch jednoty? Ako môžeš prispieť k tomu, aby v spoločnosti okolo Teba bolo jednotné pôsobenie aj napriek tomu, že názory môžu byť odlišné? Treba komunikovať, hovoriť o názoroch... No nestačí len hovoriť svoj názor, treba vedieť vypočuť aj názor iného človeka.