Streda

Toto hovorí Pán: „V milostivom čase ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, ochránim ťa a zmluvou ľudu ťa urobím, aby si pozdvihol krajinu a rozdelil spustošené dedičstvo, aby si väzňom povedal: ‚Vyjdite!‘ a tým, čo sú vo tme: ‚Zjavte sa!‘

Budú sa pásť popri cestách, ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch. Nebudú lačnieť ani žízniť a nezraní ich úpal ani slnce; lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi, a k prameňom vôd ich privedie. Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia. Hľa, títo prídu zďaleka, tí, hľa, od severu a od mora a tamtí z krajiny Sinim.“

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem.

Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.
R.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Pán podopiera všetkých, čo klesajú, *
a dvíha všetkých skľúčených.
R.

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, *
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.
R.

Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán;
kto verí vo mňa, neumrie naveky.

Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.

Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.

A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.

Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Milý brat, sestra!

Existuje jeden veľmi silný medziľudský cit, a dovolil by som si tvrdiť, že hádam najsilnejší zo všetkých citov: cit matky k dieťaťu. Avšak dnes vidíme prípady matiek, ktoré si svoje dieťa odložia do stanice záchrany, alebo ktoré si dajú svoje dieťa ešte z lona odobrať. Cit materstva je akosi sekulárne narušený. Napriek tomu stále ide o silný a hlboký cit, a stále ho môžeme považovať za najsilnejší v živote ženy.

Prorok Izaiáš sprostredkúva obraz ženy, ktorá nezabúda na svoje dieťatko. Podáva tak obraz starostlivosti Boha o svet. A podľa Božích slov, keby aj žena zabudla na svoje nemluvňa, On - Boh nikdy nezabudne, že má ľud, o ktorý sa stará a zveľaďuje ho.

Ale aj vzťah Boh - človek je vzťah, ktorý potrebuje dve strany. Na jednej strane je to láska Boha k človeku, na druhej strane má byť láska človeka k Bohu. Ak sa tento vzťah naruší, naruší ho človek svojou pýchou alebo prílišným strachom o zajtrajšok. Preto dnes je potrebné zamyslieť sa, ako prechovávam svoj vzťah k Bohu. Totiž - či verím Bohu, že sa o mňa stará? Či verím Bohu, že mi vždy dá to, čo potrebujem? Či verím Bohu, že mi na plecia nenaloží via, ako sám zvládnem uniesť.

Brat, sestra, obnovme si svoju dôveru v starostlivosť Boha o nás. Učme sa žiť v istote, že Boh na nás naozaj nezabúda. Verme (a potom sa aj presvedčíme), že všetko, čo sa deje v našej blízkosti, je od Boha ako situácia, ktorú môžeme riešiť v pokoji, lebo Boh je s nami. On nám to sľúbil cez prorokov, a naplnil a denne napĺňa cez svojho vlastného Syna, ktorý prišiel na tento svet. Verme Bohu a počúvajme slová Ježiša Krista. A nebojme sa ničoho. Človek, ktorý verí Bohu, sa nebojí ani smrti. Ani Ty sa neboj. Udrž svoje srdce čisté a plné dôvery Bohu, maj otvorené uši k učeniu Ježiša Krista, a obsiahneš nebo bez súdu.

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si prišiel na tento svet aj pre mňa, a že si znášal muky a utrpenie aj za moju spásu. Prosím Ťa, rozhojni v mojom srdci dôveru v Tvoju lásku a ochranu, aby som mohol žiť v pokoji v dôvere v Tvoju prozreteľnosť. Amen.