Nedeľa

„Toto hovorí Pán, Boh: Ľud môj, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny Izraela. A spoznáte, že ja som Pán, keď otvorím vaše hroby a vyvediem vás z vašich hrobov, ľud môj.

Vložím do vás svojho ducha a ožijete. Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán. Povedal som a splním,“ hovorí Pán, Boh.

Z hlbín volám k tebe, Pane; *
Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch *
k mojej úpenlivej prosbe.
R.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, *
Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý *
a my ti chceme v bázni slúžiť.
R.

Spolieham sa na teba, Pane, *
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
moja duša očakáva Pána *
väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu *
nech očakáva Izrael Pána.
R.

Lebo u Pána je milosrdenstvo *
a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela *
zo všetkých jeho neprávostí.
R.

Bratia, tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.

Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť.

A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán;
kto verí vo mňa neumrie naveky.

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“

Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“

Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.

Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.

Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“

Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“

Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.

Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Milý brat, milá sestra!

Marta, Mária, Lazár... Zrejme sa jedná o tú istú rodinu, ku ktorej raz Ježiš prišiel, a Marta obsluhovala ako vládala, kým Mária si sadla a počúvala Ježišove slová. Teraz je Lazár mŕtvy. Marta prichádza k Ježišovi a trochu vyčítavo reaguje: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Možno sme si ale všimli v evanjeliu, že Ježiš ostal ešte dva dni tam, kde bol a až potom sa vybral k Lazárovi. Stihnúť by nestihol Lazára živého, lebo keď prišiel k tejto rodine, Lazár bol už štyri dni v hrobe.

Naskytá sa otázka, ktorú si kladieme často aj my sami: "Kde bol Ježiš, keď ho rodina potrebovala?! A kde je Boh, keď ho človek v tých najťažších chvíľach potrebuje?! Zdá sa, ako by ostával niekde obďaleč. Akoby čakal na to, kým sa tragédia dovŕši. Nedávna tragédia v Japonsku, kde sú desiatky tisícov mŕtvych a nezvestných. Je presne rok od tragédie v Smolensku, kde havarovalo lietadlo poľského prezidenta. Pred nedávnom sa odohrala tragédia havárie vlaku a autobusu v Polomke. Ešte pred tým havária autobusu v Hriňovej. Veľké tsunami v Indonézii. Tragédie za tragédiami, a my sa pýtame, kde vtedy bol Boh, keď tí ľudia umierali... A čím sa previnili mnohé tisíce a desaťtisíce obetí nielen prírodných, ale aj vojnových katastrof, že musia či museli trpieť v takých podmienkach?!

Odpoveď Ježiša je pre nás, ktorí zmýšľame až veľmi pozemsky, trochu nezrozumiteľná: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Vari sa Ježiš potrebuje ukazovať?! Vari sú potrebné tisíce a tisíce obetí, aby Ježiš ukázal svoju moc?!

Áno, brat, sestra! A nejde ani tak o ukazovanie moci Ježiša, ako skôr o to, že človek sa neustále chce stať slobodným, nezávislým na Bohu, ale akosi sa mu to nedarí. Vždy, keď ostane odkázaný sám na seba (lebo Boh sa rozhodne rešpektovať jeho vôľu), technická vyspelosť človeka na chvíľu vyšvihne do nemerateľných výšok, ale potom príde pád. A čím vyššie človek lietal, tým bude jeho pád väčší. "Ani Boh nepotopí túto loď!" - tak zneli slová konštruktérov lode Titanic. Naozaj - nebol k tomu potrebný Boh. Stačil ľadovec, a bolo po lodi. A pozrime na mnohé vyspelé krajiny. Ich ekonomická, hospodárska či technická úroveň sa enormne zvyšuje... A stačí niečo, s čím nepočítali (nejaká katastrofa), a je po úrovni - začína sa boj na život a na smrť, pretože hoci technické vybavenie je veľmi vyspelé, ale ľuďom začína chýbať chlieb a obyčajná pitná voda, ktorú predtým znevažovali.

Spisovateľ Erich Mária Remarque vyslovil jednu nádhernú myšlienku: "V zúfalstve a v nebezpečenstve sa človek naučí veriť v zázrak, lebo inak by to neprežil." A tak vždy vtedy, keď človek cíti bezprostredné ohrozenie života, si uvedomí, že všetko, čo v živote dosiahol, stráca hodnotu, ak on stratí život.

To, čo nám Ježiš ponúka, je však niečo iné. Je to oné "Lazár, poď von!" Ponúka nám vzkriesenie a život. Ponúka nám vieru, ba možno až istotu, že smrť zatvorí oči človeka len na chvíľku. Kde je Ježiš vtedy, keď trpíme? Vedľa nás! Ježiš kráča vedľa nás, ale iba vtedy, ak ho o to prosíme a vzývame ho. Iba vtedy, keď ho pozývame do prežívania nášho života. Iba vtedy, keď sme ochotní priznať sa k nemu vždy. Iba človek, ktorý si nachádza čas a otvára svoje srdce Bohu a skladá svoje ruky k modlitbe, sa stáva citlivým a vnímavým na Boží hlas. Iba taký človek spozoruje skutočný Boží prst v každej životnej situácii. A iba taký človek dokáže uveriť, že oná choroba, situácia nie je na smrť, ale na Božiu slávu. A iba taký človek dokáže spozorovať divy a zázraky, ktoré v jeho živote Boh urobí.

Pane, otvor, prosím, moje srdce, aby som vnímal Tvoju vôľu, spoznával ju v rôznych životných situáciách. Vzbudzuj vo mne túžbu častejšie sa s Tebou spájať a ďakovať Ti, chváliť Ťa a vyznávať Ti denno-denne svoju vieru. Prosím, Pane, nastúp do lode môjho života a riaď ju podľa svojej vôle. Amen.