Sobota

Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja vezmem synov Izraela spomedzi národov, medzi ktoré išli, zhromaždím ich zovšadiaľ a privediem ich do vlastnej krajiny a urobím z nich jeden národ v krajine, na vrchoch Izraela. Všetkým bude vládnuť jeden kráľ a už nebudú viac dva národy, ani sa nebudú deliť na dve kráľovstvá.

Už sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi neprávosťami. Vyslobodím ich zo všetkých neverností, ktorými sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom.

Môj služobník Dávid bude ich kráľom a všetci budú mať jedného pastiera. Budú kráčať podľa mojich ustanovení, budú zachovávať a uskutočňovať moje nariadenia. Budú bývať v krajine, ktorú som dal svojmu služobníkovi Jakubovi a v ktorej bývali vaši otcovia. Budú v nej bývať oni, ich deti a deti ich detí navždy a môj služobník Dávid bude ich kráľom naveky.

Uzavriem s nimi zmluvu pokoja. Bude to večná zmluva s nimi, že ich usadím a rozmnožím a uprostred nich navždy umiestim svoju svätyňu. Budem bývať s nimi, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A národy poznajú, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izraela; veď uprostred nich bude navždy moja svätyňa.“

Čujte, národy, slovo Pánovo, *
ohlasujte ho na ostrovoch v diaľavách a hovorte:
„Zhromaždí Izraela ten, čo ho rozptýlil, *
bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.“
R.

Lebo Pán vykúpil Jakuba *
a vyslobodil ho z ruky mocnejšieho.
Prídu a budú jasať na vrchu Sion, *
budú sa hrnúť k darom Pánovým.
R.

Vtedy sa panna radosťou roztančí, *
mládenci i starci zároveň.
„Ich smútok zmením na radosť, *
poteším ich a rozveselím po žiali.“
R.

Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, hovorí Pán;
a obnovte si srdce i ducha.

Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.

Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“

Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“

Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“

Milý brat, sestra! Niekedy sa stáva, že aj v kresťanských spoločenstvách nastane neporozumenie a spoločenstvo sa roztriešti. Keď sa pozrieme do histórie, vidíme mnohé vetvy kresťanskej viery, ktoré sa odlúčili od katolíckej Cirkvi, vznikli nové a nové vetvy, z ktorých každá pôvodnému kmeňu vyčítala nejakú chybu, a niekedy sa aj sami považovali či považujú za tých pravých... A tak existuje mnoho "pravých" kresťanov (myslím teraz na tých, ktorí si o sebe myslia, že uverili pravým spôsobom), a napriek tomu sú medzi nimi nezhody a sváry.

Nuž pozrime sa na príklad pojmu rodina. V manželstve muž a žena prinášajú do svojho vzťahu všetky dobré a cenné hodnoty, ktoré získali počas dovtedajšieho života, ale prinášajú aj svoje chyby, nedostatky a slabosti. Narodí sa im dieťa, možno i druhé, tretie... Názory manželov na mnohé veci sa môžu diametrálne odlišovať. No ak manželom ide o dobro celej rodiny, potom hľadajú spôsob, ako pochopiť jeden druhého. Často pristávajú na kompromisy. Ale tie sú dosledkom komunikácie a vzájomných rozhovorov. A tie zase sú dôkazom toho, že manželia nehľadajú naplnenie len svojho vlastného sna a túžob a nechcú mať za každú cenu pravdu, ale že skôr hľadajú dobro celej rodiny a vzájomnú vernosť. To sa iba vtedy, ak sú manželia pripravení uznať si vlastné chyby a slabosti. Akási zakomplexovanosť, neochota počuť kritiku vlastnej osoby, pretláčanie vlastných názorov a nepripravenosť počúvať názor druhého človeka - to sú veľmi ťažké prekážky vzájomnej komunikácie a veľmi silné dôvody na to, aby sa manželstvo čo najskôr rozpadlo. A na to sa predsa manželia nebrali... A čo deti? čo bude s nimi? Ako budú vnímať, že ich otec alebo ich matka s nimi nežije? Nebude im otec či matka chýbať? Odpoveď vieme. Ale často už do vzťahu idú manželia s klamstvom, pretvárkou, ktorá sa často odhalí až po sobáši... Také manželstvo neobstojí. A hlavne, ak manžel chce svoju manželku zmeniť. Alebo opačne - manželka chce zmeniť manžela... Časté sú slová: "Myslel (myslela) a som si, že keď budeme spolu, zmení sa... Sľúbil (sľúbila) mi to... Nestalo sa tak - rozvádzame sa!"

Na tomto príklade som chcel aplikovať problémy aj v cirkevných spoločenstvách. Totiž, ak nejde o Krista, ale o vlastné názory, štiepenie nastane skôr či neskôr. Keď čo len jedna zo strán, ktoré sa nezhodli, bude trvať na svojom vlastnom názore a nepripustí existenciu iného názoru, druhá strana má len dve možnosti: 1. buď bude trvať tiež na svojom názore; 2. podriadi sa názorom druhej strany... A, brat, sestra, hádam je jasné, ako obe možnosti skončia!

Dlhé zamyslenie sa nad spormi, však? Nuž ale Ježiš nezomiera na kríži preto, aby sme sa my škriepili. A toto si dobre zapíšme "za uši"!!! Ježiš zomiera za to, aby nás zhromaždil okolo seba, okolo svojho kríža, okolo svojho oltára, kde sa denno-denne obetuje za nás. Zomiera za to, aby sme nelpeli len na svojich postojoch, ale aby sme svoje postoje nechali preniknúť jasom Kristovho kríža! Ak budeme hľadieť len na vlastné názory a postoje a nebudeme akceptovať názory blížnych, a ak nenecháme prvé miesto pre Krista a jeho kríž, vždy bude v našom spoločenstve štiepenie. Je potrebné, aby sme namiesto mudrovania nad teologickými pravdami nechali miesto pre Boha. A On pôsobí, keď rozjímame, keď čítame Božie slovo, keď sa necháme preniknúť Jeho svetlom, a keď žijeme sviatostný život naozaj úprimne a s láskou.

Vieš, brat, sestra, nadávok a znevažovaní Cirkvi je vo svete dosť. Netreba pred chybami zatvárať oči. Ale ak budeme mať o Cirkvi len svoju vlastnú zidealizovanú predstavu dokonalosti, ktorú Cirkev nebude vedieť splniť (pretože členovia sú obyčajní slabí ľudia), potom sami na seba budeme ukazovať prstom. Prečo? Pretože sme nenechali Krista, aby prežiaril naše srdcia láskou, ktorou sa obetoval za našu jednotu.

Nebuďme sebci, ktorí všetko vedia, všetko poznajú a všetko videli. Buďme kresťanmi, ktorí v tichu svojho srdca, zhromaždení pod krížom sa spoja v pevnú jednotu v pokoji, ktorý môže dať len Kristus Ježiš!

Ježišu Kriste, ktorý si trpel aj za mňa na kríži, často som cítil urazenosť, keď mi niekto niečo vytkol a moju chybu spojil s mojou vierou. Prosím Ťa o pomoc a požehnanie, aby som častejšie prichádzal pod Tvoj kríž, na ktorom si sa aj za mňa obetoval, a keďže si ma urobil tým, čím som, pomôž mi, aby som mohol pod Tvoj kríž priviesť aj svojich blížnych, ktorých mi pošleš do cesty. Amen.